V posledných dňoch sa v spektre záujmu médií, odbornej i širšej verejnosti vyskytuje kauza medzinárodnej poisťovne Achmea a Slovenskej republiky. Jej podstatu tvorí protiústavný zákaz zisku súkromných zdravotných poisťovní, ktorý sa do právneho poriadku nášho štátu dostal ešte v roku 2007.

V otázke čínsko-japonských vzťahov priťahuje pozornosť čoraz viac neutíchajúci spor o súostrovie Senkaku, skupinu piatich malých neobývaných ostrovov a troch skál vo Východočínskom mori. Celý spor sa týka otázky, komu patrí súostrovie Senkaku a kto si môže nárokovať suverenitu nad týmto územím. Územie ostrovov je síce neobývané, no nachádzajú sa na jeho teritóriu bohaté náleziska ropy a zemného plynu, čo viedlo k vyvolaniu diplomatickej bitky medzi dvoma ázijskými veľmocami, Japonskom a Čínou.

Pre potreby výstavby neexistuje v slovenskom právnom poriadku špecifická, pomenovaná zmluva o stavebných prácach alebo o výstavbe v zmysle, v ktorom jedna strana obejdnáva u druhej strany dodanie stavebných prác vedúcich k zhotoveniu stavby. Základ pre zmluvné dojednania, ktorých predmetom je zhotovenie stavby, by tak mala predstavovať zmluva o dielo, upravená v § 631 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), podľa ktorej sa sa zaväzuje objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Nedávno som zachytila krátky dokument, vypracovaný jednou medzinárodnou neziskovou organizáciou, v ktorom bola ľuďom rôzneho veku, vzdelania a národnosti položená jednoduchá otázka. Mali vysvetliť, čo si predstavujú pod pojmom „ľudské práva“. Odpoveďou si nebol istý nikto z oslovených. Môžeme sa iba domnievať, aký výsledok by mala podobná iniciatíva na Slovensku. Na mieste je položiť si otázku, či ľudské práva, o ktorých tí, ktorým sú určené nevedia, majú vôbec nejaký význam.