# Ústava
V dňoch 11. – 13. apríla 2018 sa v Kodani uskutočnila Konferencia na vysokej úrovni, ktorá sa týkala pokračujúcej reformy systému Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).
Komisár Rady Európy pre ľudské práva Nils Muižnieks počas nej sledoval pokrok v oblasti ukončenia segregačných mechanizmov rómskych detí a detí so zdravotným postihnutím.
Verejný ochranca práv alebo inak nazývaný aj ombudsman. Tento ústavný inštitút úzko súvisí nielen so spôsobilosťou danej osoby zastávať túto funkciu, ale aj nezlúčiteľnosťou funkcií.
Kancelária verejného ochrancu práv, zriadená zákonom č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv, plní úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti verejného ochrancu práv. Je právnickou osobou so sídlom[1] v Bratislave.
Kľúčovou a najdôležitejšou právomocou Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) je rozhodovanie o súlade právnych predpisov s ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom uvedeným zákonom. Táto kompetencia bola zverená do právomoci ústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
Keďže v každom režime zneužitie silových zložiek na strane štátu môže zasiahnuť do základných práv ľudí v našom demokratickom systéme nastala potreba vytvoriť pravidlá tak, aby štátna moc bola kontrolovaná nezávislým orgánom, ktorý bude dohliadať na prípadné zneužitie ich právomocí na úkor občanov. Dnes pokračujeme druhým zo série článkov o Ombudsmanovi.
Právo na štrajk je garantované Ústavou Slovenskej republiky. Tá pritom odkazuje v príslušnom článku na osobitný zákon, ktorý mal byť prijatý, avšak nikdy prijatý nebol. Aké sú teda podmienky pre výkon tohoto práva, ak osobitná právna úprava neexistuje?
Prinášame Vám mesačný štatistický prehľad rozhodnutí, v ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavnému súdu SR bol doručený návrh Okresného súdu Žilina na začatie konania o súlade právnych predpisov týkajúci sa nesúladu ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR. Prečo je podľa názoru všeobecného súdu predmetné ustanovenie protiústavné?