# judikatúra

Airbnb, ako jeden z najznámejších sprostredkovateľov ubytovania občas pri svojich doplnkových službách zájde aj nad rámec internetovej platformy. Ak internetová platforma začne ponúkať osobné sprostredkovanie zamestnancami platformy ide ešte stále o službu poskytnutú na diaľku? A možno vôbec takúto platformu legislatívne obmedziť na úrovni členského štátu či od nej vyžadovať špeciálny preukaz na sprostredkovanie služieb? Súdny dvor sa týmito otázkami zaoberal v prípade medzi francúzskym združením a spoločnosťou Airbnb.

Nekonečné domové schôdze, vlastníci bytov v jednej bytovke s rôznym názorom, konflikty a vo výsledku zmluva s dodávateľom tepla, s ktorou pár vlastníkov nesúhlasí, aj keď sú prehlasovaní väčšinou. Čo môže robiť v takejto situácii odporujúci vlastník? Môže odmietnuť zaplatiť účet za teplo dodávané do spoločných priestorov v bytovke? Disponuje spotrebiteľskými právami voči dodávateľovi tepla či dokonca môže byť spotrebiteľ aj kolektívny pojem? Súdny dvor EÚ sa v svojej rozhodovacej praxi zaoberal aj touto problematikou.

Objektívna zodpovednosť za škodu je strašiakom pre mnohých podnikateľov. Inak tomu nebude ani v prípade leteckých spoločností. Kde sa však začína zodpovednosť leteckej spoločnosti za udalosť na palube lietadla? Hranica objektívnej zodpovednosti zahŕňa maximálne znehodnotenú batožinu či rozbitú hlavu v dôsledku otrasov alebo pod ňu možno zaradiť aj vyliatie kávy na cestujúceho? Aj o tomto kurióznom prípade bude dnešné čerstvé rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie.

​Generálny advokát Súdneho dvora dnes navrhol vyhovieť odvolaniam Slovenskej republiky a Európskej komisie v spore týkajúcom sa slovenského verejného zdravotného poistenia a zamietnuť žalobu zdravotnej poisťovne Dôvera.

Pri registrácií novej ochrannej známky, ktorá by mala chrániť a odlišovať meno a aj produkty podnikateľa je dôležité dbať na viacero skutočností. Jednou z nich je zisťovanie či podobná ochranná známka už náhodou neexistuje, a ak existuje, je potrebné sa pripraviť na spor. To akými dôkazmi si možno obrániť vlastnú ochrannú známku, ale aj dokedy môžete prichádzať s novými dôkazmi či tvrdeniami sa dozviete v dnešnom stanovisku generálneho advokáta v prípade o ochrannom označení cukroviniek.

Ochranná známka plní v obchodných aj spotrebiteľských vzťahoch podstatnú funkciu, o to viac sa jej navrhovatelia snažia využiť kreativitu, aby potenciálnych zákazníkov oslovili, odlíšili sa a najmä, aby sa vryli do pamäti. Aké sú však hranice tejto kreativity? Hranicu by mali tvoriť akceptované morálne princípy, ale čo možno považovať za morálne nezávadný názov? Možno vetu, ktorá pri vyslovení znie ako nadávka bezproblémovo zapísať ako ochrannú známku? Právny názor generálneho advokáta Bobeka posunie možno aj vaše morálne princípy.

Hranica medzi zneužitím autorského práva kopírovaním a vydávaním za vlastné je v porovnaní s vytvorením vlastného diela, ktoré sa do istej miery ponáša na dielo už vytvorené veľmi tenká a nejasná.

Obdobie letných dovolenie je okrem príjemných zážitkov bohaté aj na meškania letov. Situácia sa zhorší, ak máte lety s priamymi prípojmi a niektorý z nich mešká. Aké nároky máte v takomto prípade? U koho môžete žiadať náhradu? Európsky súdny dvor sa týmito otázkami zaoberal v prípade Českých aerolínií.

Po krátkej dobe Vám opäť prinášame Zbierku stanovísk vydanú Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Právne vety nájdete v prehľadnom zozname v článku nižšie a pre celé rozhodnutia klikajte tu. 

V dnešnom článku Vám prinášame prehľad právnych viet stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vydaných v najnovšej Zbierske stanovísk 1/2019. Celé rozhodnutia nájdete v predmetnej zbierke tu.