Trestné oznámenie pre sprostredkovanie bez preukazu
Uvedené otázky boli predmetom sporu medzi známou spoločnosťou Airbnb Ireland (Airbnb) a združením Association pour un hébergement et un tourisme professionnels, teda Združenie pre profesionálne ubytovanie a turizmus (Združenie). Airbnb je írska spoločnosť, ktorá spravuje elektronickú platformu pôsobiacu aj vo Francúzsku, a ktorá sprostredkúva kontakt medzi profesionálnymi prenajímateľmi, ako aj jednotlivcami poskytujúcimi krátkodobé ubytovanie a osobami hľadajúcimi ubytovanie, a to za províziu. Okrem uvedeného sprostredkovania Airbnb svojim klientom ponúka aj doplnkové služby, ako napríklad poistenie za škodu, nástroj na odhad ceny a aj platobné služby spojené s ubytovaním.
Spor medzi Airbnb a Združením sa začal na základe trestného oznámenia, ktoré na Airbnb podalo Združeniu z toho dôvodu, že Airbnb presiahlo svoje právomoci a okrem internetového sprostredkovania začalo sprostredkovávať ubytovanie aj osobne, ako realitný maklér, na čo podľa francúzskeho zákona je potrebný profesijný preukaz. Na trestné oznámenie Airbnb odpovedalo svojim zaradením po Smernicu 2000/31 o elektronickom obchode, ktorá bráni francúzskej právnej úprave, aby sa na Airbnb uplatňoval konkrétny francúzsky zákon vyžadujúci profesijný preukaz.
Čo je služba informačnej spoločnosti?
Uplatnenie Smernice 2000/31 bolo dôvodom, pre ktorý národné francúzske súdy adresovali Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, že či sa uvedená Smernica môže aplikovať na Airbnb vzhľadom na služby, ktoré ponúka. Podľa uvedenej Smernice je službou akákoľvek služba informačnej spoločnosti, ktorá sa normálne poskytuje elektronicky na diaľku za odmenu, a to na základe žiadosti príjemcu služby.
Súdny dvor konštatoval, že sprostredkovateľské služby, aké Airbnb ponúka, spĺňajú náležitosti predchádzajúcej definície služby informačnej spoločnosti, a preto ju možno podradiť pod Smernicu. Jednak cieľom služby, ktorú Združenie označilo ako činnosť realitného makléra, a ktorú poskytuje Airnbnb, nie je len okamžité poskytnutie uzatvorenia zmluvy, ale hlavne poskytnutie nástroja na prezentáciu a vyhľadávanie ubytovania na prenájom. Takúto službu možno považovať iba za príslušenstvo k službám, ktoré Airbnb primárne ponúka. Okrem toho, Súdny dvor doplnil, že prenajímatelia a nájomcovia majú pre tento účel množstvo ďalších kanálov, ktoré existujú dlhodobo.
Airbnb nemá počas sprostredkovania vplyv na výšku ceny nájomného ani na výber prenajímateľov či nájomcov, ako to vykonajú profesionálni realitní makléri. Osobný styk s prenajímateľmi a nájomcami je v prípade Airbnb marginálna a doplnková služba a nie je vykonávaná za rovnakým účelom, ako služby realitných maklérov.
Neoznámené obmedzenie je neplatné obmedzenie
Aj keď sa na Airbnb pri jej sprostredkovateľských službách uplatňuje Smernica a Airbnb je informačnou spoločnosťou, ešte stále sa naň môže uplatniť francúzsky zákon, ktorý pre služby vyžaduje profesijný preukaz. Smernica totižto umožňuje členským štátom, aby na základe výnimky podmienili poskytovanie určitých služieb vnútroštátnymi požiadavkami. Podmienkou, aby takáto legislatíva mohla byť platná a účinná je, že pred prijatím takejto legislatívy musí členský štát oznámiť svoj úmysel Európskej komisii. Aj keď Francúzsko uvedený zákon prijalo pred účinnosťou Smernice, oznamovacej povinnosti sa nezbavilo, a keďže existenciu takéhoto zákona neoznámilo, Airbnb sa môže proti nemu brániť, keďže sa naň nemôže aplikovať.
Nakoľko je rozhodnutie Súdneho dvora v prejudiciálnej otázke pre opytujúci sa štát záväzné, Francúzsku neostáva na základe tohto rozhodnutia iné, ako trestné konanie voči Airbnb ukončiť a pozmeniť domácu legislatívu.
Zdroj: Curia
