Advokáti (a samozrejme aj ich koncipienti) rovnako, ako bežní ľudia, podliehajú všeobecnej morálke. Napriek tomu sú viac pod drobnohľadom verejnosti, sú na nich kladené väčšie nároky a očakávania. Ich zlyhanie má za následok pohoršenie verejnosti a väčšiu mieru odsúdenia, ako by to možno bolo pri iných povolaniach.
Aj preto sme si položili niekoľko otázok na tému slušného správania a prejavu advokátov. V článku sa dočítate o situáciách, v ktorých ak advokát nezachová chladnú hlavu a prejaví sa neprimeraným spôsobom, môže byť disciplinárne potrestaný.
Dôstojnosť advokátskeho stavu
Správanie advokátov sa riadi predovšetkým advokátskymi predpismi, ktoré určujú, ako má advokát konať v rôznych situáciách. Priamo z § 18 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii (zákon o advokácii) vyplýva nasledovné:
„Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.“
To však nie je všetko. Nestačí sa slušne správať len na pojednávaniach a stretnutiach s klientom. Advokát musí svoje správanie ovládať aj v súkromnom živote, o čom hovorí § 29a ods. 1 zákona o advokácii:
„Advokát je pri výkone povolania aj mimo neho povinný zachovávať vážnosť a dôstojnosť, ktorú vyžaduje postavenie advokáta.“
Aj advokát je len človek a napriek všetkej profesionalite sa môže stať, že stratí vážnosť a použije vulgárny výraz. Samozrejme je rozdiel, či sa tak stane doma v súkromí, na verejnosti alebo priamo na pojednávaní a dôležité je, za akých okolností k takémuto prejavu dôjde. Pozrime sa na to, kedy sa advokát vulgárnym prejavom dopúšťa disciplinárneho previnenia.
Vyplývajúc z praxe Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory (SAK) je zrejmé, že za disciplinárne previnenie sa považuje už samotné použitie vulgárneho, oplzlého alebo hrubého výrazu advokátom a nie je pri tom dôležité, či sa takýto výraz použije voči účastníkovi konania, svedkovi alebo poškodenému. Rovnako sa posudzuje, ak advokát vulgárne označí niektorého z účastníkov konania napr. v rozhovore s prokurátorom.[1]
Má na posúdenie správania advokáta vplyv provokácia druhej strany?
Dá sa povedať, že áno, disciplinárna komisia posudzuje jednotlivé prípady s ohľadom na všetky okolnosti, ktoré konaniu predchádzali. V jednom prípade advokát označil protistranu výrazom „primitívny luhár“, čo bolo reakciou na nepravdivé obvinenia zo závažného konania, ktoré však protistrana nedokázala ničím podložiť.
„S prihliadnutím na okolnosti, za ktorých ku skutku došlo, predovšetkým ku skutočnosti, že protistrana obvinila advokáta zo závažného konania, ktoré nebolo ničím podložené ako aj k tomu, že sťažnosť na advokáta pre daný skutok bola podaná až po roku a pol, tento výraz nedosahuje takú intenzitu, aby bol spôsobilý znížiť dôstojnosť advokátskeho stavu.“[2]
V tomto konkrétnom prípade disciplinárny senát uviedol, že advokát musí svoje povolanie vykonávať dôstojne a s noblesou, ale v záujme zachovania dôstojnosti advokátskeho stavu musí byť zároveň aj osobou, ktorá sa jednoznačne postaví proti klamlivým výrokom adresovaných advokátovi.
Advokát musí zachovávať profesionalitu aj v písomnom prejave, a to nie len v oficiálnej komunikácii napr. so súdmi, ale aj v e-mailovej komunikácii s klientom alebo protistranou. Použitie hrubých a expresívnych vyjadrení a nevecných hodnotiacich úsudkov advokátom v e-maili adresovanom protistrane sa dopúšťa disciplinárneho previnenia, nakoľko uvedené konanie je spôsobilé v očiach protistrany znížiť dôstojnosť advokátskeho stavu.[3]
Disciplinárneho previnenia sa dopustil aj advokát, ktorý v podaní na súd hodnotil sexuálnu orientáciu protistrany aj za použitia expresívnych dehonestujúcich výrazov, pričom uvedené nijakým spôsobom nesúviselo s predmetom konania. Zároveň sa v písomnom prejave vyjadroval spôsobom, ktorý hraničil s vyhrážaním sa účastníkovi konania a zamestnancovi súdu.[4]
Ako je to s vyjadrovaním advokáta mimo výkon advokácie?
Pred pár rokmi riešila disciplinárna komisia prípad známeho rapera, ktorý bol zároveň aj advokátskym koncipientom. Ten bol rozhodnutím disciplinárneho senátu SAK uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia, pretože porušil povinnosti podľa:
§ 18 ods. 3 zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.
§ 29a ods. 1 zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát pri výkone povolania a aj mimo neho povinný zachovávať vážnosť a dôstojnosť, ktorú vyžaduje postavenie advokáta.
§ 1 ods. 5 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého sa advokát prezentuje kvalitným výkonom povolania.
§ 42 Advokátskeho poriadku SAK, podľa ktorého advokátsky koncipient sa pri výkone praxe riadi pokynmi advokáta, na výkon jeho praxe sa primerane vzťahujú ustanovenia zákona a tohto poriadku upravujúce povinnosti advokáta.[5]
Za tieto porušenia mu bolo uložené disciplinárne opatrenie - verejné napomenutie zverejnené v bulletine SAK, v spojení s ďalším disciplinárny opatrením podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona o advokácii, ktorým bolo vyčiarknutie zo zoznamu advokátskych koncipientov. Výkon tohto opatrenia bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok.
Skutok, za ktorý bol uznaný vinným, spočíval vo vulgárnom vyjadrovaní sa vo videu a na koncerte, na ktorých nevystupoval ako koncipient, ale ako raper. V tomto prípade disciplinárny senát aplikoval povinnosti týkajúce sa správania advokáta a koncipienta aj mimo výkonu povolania a rozhodol koncipienta za mimoriadne vulgárny prejav potrestať.
Zhrnutie na záver
Ako je zrejmé nielen zo zákona o advokácii, ale aj z rozhodnutí disciplinárnych senátov, vystupovať a správať sa profesionálne sa od advokátov a koncipientov vyžaduje nielen počas priameho výkonu advokácie, ale aj v súkromnom živote. Hlavným dôvodom požiadavky na slušné a úctivé správanie advokátov je najmä ochrana advokátskeho stavu a zachovanie dôstojnosti výkonu tohto povolania.
Profesionálne správanie a určitá úroveň prejavu, či už pri výkone povolania alebo v súkromí, by sa však rovnako mali vyžadovať od všetkých právnických profesií, nielen od advokátov.
