Analýzy

Problematika právnych princípov je vďačným predmetom právnoteoretických pojednaní,[1] a to vraj aj kvôli súčasnej kríze zákonodarstva, ktorú možno prekonávať práve argumentáciou právnymi princípmi.[2] Špecifikom slovenského právnoteoretického diskurzu je pritom vo viacerých právnych odvetviach, resp. právovedných disciplínach, rozlišovanie alebo naopak nerozlišovanie medzi „princípmi“ a „zásadami“. Na diapazóne názorov sme buď na jednom konci svedkami presadzovania termínu „princíp“ namiesto „zásada“ (Civilný sporový poriadok), alebo na druhom rozlišovania medzi hmotnoprávnymi princípmi a procesnoprávnymi zásadami (v správnom práve).

Dňom 1.1.2018 nadobudla účinnosť novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), v ktorej bol upravený § 65 Osobitná úprava uplatňovania dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry. Výraznú zmenu to prinieslo podnikateľským subjektom, ktoré nie sú cestovnými kanceláriami, avšak poskytujú služby cestovného ruchu, ktorými sú ubytovanie a/alebo doprava.

Od apríla tohto roka má Slovensko v platnosti nový zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý do praxe priniesol niekoľko kľúčových zmien a nových povinností. Začiatkom októbra uplynula prvá zákonná lehota, dokedy mali všetky dotknuté subjekty podať Národnému bezpečnostnému úradu (NBÚ) oznámenia o prekročení kritérií vo vzťahu ku každej vykonávanej službe. Straty z kybernetických útokov dosahujú priam galaktické hodnoty. Počet útokov rastie a ich riziko sa stále zvyšuje.

Odcudzenie mobilného telefónu predstavuje poškodenie jeho vlastníka nielen po ekonomickej stránke, ale ide aj o protiprávne konanie, ktoré môže mať charakter priestupku alebo trestného činu. V našom trestnom zákone o tejto hranici rozhoduje výška škody, ktorá bola konaním páchateľa spôsobená, a teda v zásade o kvalifikácii tohto skutku rozhoduje hodnota mobilného telefónu.

Tento článok slúži ako úvod do pomerne zložitej témy blockchain. Jeho hlavnou úlohou je ozrejmiť základné pojmy z prostredia blockchain a označiť oblasti, ktoré budú predmetom širšej diskusie v nasledujúcich článkoch.

Policajný zbor, ako ozbrojený bezpečnostný zbor, plní viaceré úlohy vymedzené zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o PZ“). Medzi tieto úlohy patrí aj vykonávanie dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. V tejto súvislosti príslušníkom Policajného zboru (ďalej ako „štátny policajti“) zákon o PZ alebo iné zákony zverujú rôzne oprávnenia.

Nepatrné prekročenie rýchlosti, zastavenie alebo státie v rozpore so zákonom, či nezapnuté svetlá za bieleho dňa – uvedené povinnosti porušil zrejme už každý vodič. Pre ich nízku závažnosť sú aj niektorí policajti zhovievavejší a za ich porušenie uložia priestupcovi pokutu v minimálnej výške, spravidla 10 až 20 EUR. Jedná sa ale naozaj o priestupok?

Súčasná právna úprava poskytuje dve základné formy ochrany osobnostnej sféry jednotlivca. Prvou je pomerne zastaraná právna úprava ochrany osobnosti ustanovená Občianskym zákonníkom a druhou je v súčasnosti už pomerne notoricky známa úprava ochrany osobných údajov označovaná skratkou GDPR. Hoci ide o dva autonómne prvky súvisiace s ochranou osobnosti a súkromia jednotlivca, sme nútení rozlišovať medzi týmito dvoma právnymi inštitútmi.

Digitálnu daň by sme možno vedeli prirovnať ku konaniu banky, ktorá vám pri 5 ročnej fixácii na hypotéke po 2 rokoch jednostranne navýši desaťnásobne úrok. Ani toto prirovnanie však nie je úplne presné, keďže Slovensko pri digitálnej dani figuruje aj ako exekútor. Núti totiž osoby vyplácajúce sumy digitálnym platformám zrážať daň, pokiaľ si tie na Slovensku nezaložia stálu prevádzkareň. A to napriek tomu, že príslušné medzinárodné zmluvy Slovensku zakazujú tieto príjmy zdaňovať. 

Riziko k podnikaniu nevyhnutne patrí rovnako ako aj veľká miera zodpovednosti. V dnešnom podnikateľskom svete sledujeme silnejúci trend vedúci podnikateľov k väčšej spoločenskej zodpovednosti a dodržiavaniu verejnoprávnych regulácií.  Jednou z najregulovanejších oblastí je práve oblasť regulácie ochrany osobných údajov, ktorá so sebou prináša podnikateľom viaceré výzvy, riziká a administratívne povinnosti. Finančné riziko, reputačné riziko, strata konkurenčného postavenia, či dôvery Vašich klientov a obchodných partnerov - tým všetkým vedia byť nedostatočne riadené a chránené osobné údaje „pretekajúce“ v nulách a jednotkách cez Vaše informačné systémy.