V dnešnom článku odpovieme na nasledovné otázky:
1. Čo je Bitcoin, aké má výhody a problémy a aká je jeho povaha v slovenskej právnej úprave?
2. Čo je to blockchain a aké výzvy prináša pre právne systémy?
1. Čo je Bitcoin a aké má výhody a problémy a aká je jeho povaha v slovenskej právnej úprave?
Čo je Bitcoin a aké má výhody a problémy?
Bitcoin je kryptomena, ktorá je jedinečná tým, že bola prvou decentralizovanou digitálnou menou na svete. Bitcoin vznikol po publikácii 9 stranového dokumentu napísaného pravdepodobne fiktívnou osobou s menom Satoshi Nakamoto.
Pre lepšiu predstavu môžeme Bitcoin chápať ako elektronické peniaze, ktoré dokážete pomocou internetu poslať komukoľvek na svete za podmienky, že daný človek má zriadenú elektronickú peňaženku, ktorá dokáže takúto platbu prijať. Bitcoin má oproti klasickým menám, ako napríklad euro alebo americký dolár (v crypto-komunite sa klasickým menám hovorí FIAT), niekoľko výhod:
- Eliminácia sprostredkovateľa - Vynechanie banky ako sprostredkovateľa finančnej transakcie. Pri Bitcoin-e si elektronické peniaze posielate sami medzi sebou prostredníctvom internetu. Týmto sa celá transakcia nielen zrýchľuje (priemerná dĺžka spracovania jednej transakcie je k 07/2018 asi 10 minút), ale aj zlacňuje. Celý systém značne redukuje sprostredkovateľské poplatky. Za prevody stále platíte, ale ceny sú najmä v porovnaní s medzinárodnými bankovými prevodmi zanedbateľné.
- Medzinárodnosť - Bitcoin sa (teda aspoň teoreticky) dá použiť v každej krajine sveta, a preto ho pri cestovaní nepotrebujete zamieňať za lokálnu menu. Opäť teda šetrí peniaze za poplatky.
- Plná kontrola - Na rozdiel od bankového účtu, ku ktorému má prístup Vaša banka, k Vašej bitcoinovej peňaženke máte prístup iba Vy. Nemôže sa teda stať, že by Vám niekto Bitcoin-y zmrazil.
- Jednotný prístup - Na rozdiel od bánk, pre Bitcoin neplatí, že musíte spĺňať nejaké kritéria alebo limity, aby ste si mohli otvoriť bitcoinovú peňaženku. Bitcoin teda umožňuje prístup k platobným službám všetkým a bez rozdielu.
Napriek svojim výhodám je Bitcoin stále experimentálna mena, ktorá má aj isté problémy. K tým najväčším patria:
- Volatilita meny - asi najväčším problémom, ktorý bráni používaniu Bitcoinu na dennej báze, je jeho kolísavá hodnota. Pre lepšiu predstavu uvediem príklad. Predstavte si, že jeden deň Vás káva stojí 1 Bitcoin. Keď však prídete na kávu ďalší deň, hodnota Bitcoinu prudko stúpne a Vás káva stojí už len 0,2 Bitcoin. To v praxi znamená, že pri novom kurze ste za včerajšiu kávu zaplatili päťnásobok jej dnešnej hodnoty. Obchodník na včera zaplatenom Bitcoine mimoriadne zarobil, ale Vy ste päťnásobne preplatili. Problém však môže byť aj opačný – teda ak hodnota Bitcoinu klesne a na zaplatenom Bitcoine stratí obchodník. Oba prípady sú pre trh neprospešné, pretože pripomínajú skôr svet hazardu, ako stabilné prostredie pre obchod, kde strany vedia s dostatočnou určitosťou povedať, aký bude ich prospech z realizovaného obchodu.
- Technológia - ďalším problémom je technológia. V súčasnosti technológia, na ktorej je Bitcoin postavený spracováva skoro 3 transakcie za sekundu. Ak sa počet transakcií zvýši na 4, Bitcoin dosiahne svoju súčasnú maximálnu kapacitu. Bez dostatočne rýchleho napredovania technológie je teda Bitcoin v riziku, že nebude stíhať spracovať transakcie dostatočne rýchlo, aby bol pre používateľov atraktívny.
- Realizované transakcie nedokážete zvrátiť - táto vlastnosť Bitcoinu je nepopierateľne aj jeho výhodou. Napokon celá technológia, ku ktorej sa vrátime v sekcii o blockchaine je založená na tomto princípe. Má to však aj svoju negatívnu stránku. Napríklad, ak sú Vaše Bitcoiny uložené na burze, a tú úspešne napadnú hackeri, prídete o nich bez možnosti návratu. Samozrejme, v histórii už nastali udalosti, keď došlo k zvráteniu transakcie. Asi najznámejším takýmto prípadom je hard fork kryptomeny Ethereum potom, ako hackeri ukradli z burzy Ether v hodnote asi 40 miliónov amerických dolárov. Takéto udalosti sú však veľmi zriedkavé a netreba sa na nich spoliehať. Viac o bezpečnosti uskladnenia kryptomeny napíšeme v nasledujúcich článkoch.
Aká je teda povaha Bitcoinu v slovenskej právnej úprave?
Povaha Bitcoinu v slovenskej právnej úprave je pravdupovediac zmätočná. Vo svojom článku sa tejto téme nedávno venoval Pavol Travnik, ktorý prišiel k záveru (s ktorým sa ja osobne stotožňujem), že Bitcoin je v našej právnej úprave Občianskeho zákonníka takzvaná iná majetková hodnota. Vďaka svojim vlastnostiam totiž Bitcoin nespĺňa zákonné požiadavky pre definície veci, alebo práva. To okrem iného znamená, že Bitcoin nemôže byť vnímaný ako cenný papier. Nie je preto úplne jasné, prečo nedávne Metodické usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky k postupu zdaňovania virtuálnych mien, v bode 4 navrhuje oceňovať Bitcoin postupom, ktorý sa používa pri cenných papieroch. Týmto, ako aj ďalším právno-ekonomickým témam sa však ešte určite budeme venovať v ďalších článkoch. Teraz sa poďme pozrieť na samotnú technológiu, ktorá Bitcoin zastrešuje. Volá sa blockchain.
2. Čo je to blockchain a aké výzvy prináša pre právne systémy?
Čo je to blockchain?
Blockchain je revolučná technológia, na ktorej sú dnešné kryptomeny postavené. Technická definícia by znela asi takto: Blockchain je trvalá, transparentná, decentralizovaná, verejná hlavná kniha transakcií, ku ktorým je možné novú transakciu len pripísať – teda bez možnosti opravy starších transakcií.
Zjednodušene povedané blockchain je presne tým, čo jeho meno naznačuje - reťaz blokov kódu. Tieto bloky uchovávajú informácie o jednotlivých transakciách a spolu tvoria hlavnú knihu, ktorá je distribuovaná do veľkého množstva počítačov.
Uvedieme príklad s blockchainom Bitcoinu. Pri Bitcoine sa jeden blok skladá z troch typov informácií:
1. Dáta - dáta, ktoré obsahujú blok Bitcoinu sú:
- adresy odosielateľov Bitcoinov,
- adresy príjemcov Bitcoinov,
- dátum a čas kedy bol blok vytvorený (takzvaný timestamp),
- objem Bitcoinov, ktorý bol transakciami prevedený.
2. Hash - hash je poznávacie znamenie bloku – niečo ako jedinečné číslo bankovky. Hash bloku sa vypočíta počítačmi na sieti (tzv. miner-mi) pri realizácii transakcií. Hash zabezpečuje nemennosť bloku. Pokiaľ by v bloku nastala zmena (napríklad niekto bude chcieť pridať ďalšiu transakciu), zmení sa aj hash bloku, a teda už to nebude ten istý blok.
3. Hash predošlého bloku - umožňuje vytvoriť len ťažko meniteľnú reťaz blokov. Napríklad blok 3 odkazuje na hash bloku 2, a blok 2 odkazuje na blok 1, ktorý je prvým blokom v rade a nazýva sa Genesis Blok. V momente písania tohto článku je posledným v rade blok číslo 529608. Vďaka tejto reťazi blokov je takmer nemožné meniť predošlé transakcie, pretože by už nezapadali do pôvodnej reťaze. Zmenený blok by mal totiž iný hash ako ten pôvodný a už by nenadväzoval na ostatné existujúce bloky. Aby sa tak stalo, hacker by musel prekonvertovať všetky nasledujúce bloky, čo by stálo veľmi veľké množstvo času a energie. Navyše na blockchain stále pribúdajú nové bloky, čím sa celá situácia ešte viac sťažuje.
Informácie v reťazi blokov (blockchain) by sa teda dali prirovnať k účtovnej hlavnej knihe. Na základe tejto knihy sa dá overiť, kto je skutočným majiteľom konkrétneho Bitcoinu (alebo jeho časti). Prečo je to dôležité? Pokiaľ by sme nemali k dispozícii hlavnú knihu, v ktorej vieme odkontrolovať všetky transakcie, mohlo by dôjsť k takzvanému dvojitému míňaniu (anglicky: double spending). Mohla by teda nastať situácia, že majiteľ Bitcoinu by s tým istým Bitcoinom zaplatil za dva razy. Táto situácia je samozrejme nežiadúca. Vďaka hlavnej knihe však vieme, že daný Bitcoin bol v deň X prevedený od Jany na Petra, a teda Jana ho už nemôže použiť.
Blockchain má však ešte jednu kritickú vlastnosť – vie byť decentralizovaný. To znamená, že neexistuje jedna centrálna inštitúcia, ktorá by sa o uchovávanie a verifikáciu hlavnej knihy starala. Kópia celej knihy totiž môže byť rozdistribuovaná po sieti a všetky vyprodukované bloky sú validované takzvanými minermi v sieti. Pokiaľ sa aspoň 51% minerov (tí ktorí počítajú hash) siete zhodne, že transakcia je platná, tak sa transakcia platnou stáva. Vďaka decentralizácii blockchain môže eliminovať zneužitie verejnej moci alebo korupciu.
Objavujú sa však aj kontroverzie, kde sa na verifikácii platieb podieľa len malé množstvo minerov. Napríklad nedávny výskum na Cornell University ukázal, že pri Bitcoine sú to len 4 mineri, ktorí ovládajú až 53% výpočtovej sily siete. Táto situácia je samozrejme nežiadúca, pretože nezaručuje decentralizáciu v pravom zmysle slova.
Aké výzvy prináša blockchain pre právne systémy? Kryptomeny, Initial Coin Offering, Právny a Finančný sektor.
Momentálne sa využitie technológie blockchain koncentruje najmä v sfére kryptomien a financovania takzvanými initial coin offering (ICO).
Kryptomeny slúžia najmä na investovanie a transfer hodnoty za nízke poplatky (napr. medzinárodný prevod menšej sumy peňazí). Najvýznamnejšie kryptomeny, z hľadiska kapitalizácie, sú momentálne Bitcoin, Ethereum, Ripple, Bitcoin Cash a EOS. Základnú mikro-analýzu najznámejšej meny Bitcoin som zhrnul vyššie. Je však otázka ako by bolo slovenským právnym systémom vnímané napríklad také Ethereum alebo iné komplexnejšie kryptomeny, ktoré sa nepoužívajú len na platbu, ale dokážu byť naprogramované tak, aby sami vykonali určitú akciu (viď príklad smart contract-u nižšie).
Initial coin offering (ICO) je druh fundraising-u, ktorý firmám umožňuje získať peniaze od investorov výmenou za ich vlastnú formu kryptomeny – nazvime to tokeny. Na rozdiel od klasického initial public offering (IPO) sa kupujúci tokenov nestávajú spoluvlastníci firmy. Koncept je založený na predpoklade, že pri ICO sa tokeny firmy predávajú omnoho lacnejšie, ako bude ich hodnota v budúcnosti. Predpokladá sa totiž, že s úspechom firmy sa zvýši aj hodnota tokenov. Zisky sa teda realizujú pri následnom predaji takýchto tokenov.
Pre právne systémy je takýto spôsob financovania často problematický. Bez novej legislatívy je totiž častokrát ťažké napasovať tokeny do nejakej predefinovanej kategórie. Je token cenný papier alebo nie? (pozn. horeuvedená analýza povahy Bitcoinu tu vôbec nemusí platiť.) Je token zabezpečený? Aké regulácie sa na tokeny vzťahujú? Aké povinnosti prináležia emitentovi tokenov? Aké práva majú investori? Tieto, ako aj mnohé ďalšie otázky sú momentálne horúcou témou v komunite, ktorá sa zaoberá témou blockchain. Viac sa im samozrejme povenujeme v ďalších článkoch.
Aj keď sú budúce využitia technológie blockchain ešte stále len v štádiu výskumu, už teraz sa ukazuje, že táto technológia môže spôsobiť nemalé revolúcie vo vybraných odvetviach. Právo, bankovníctvo, kybernetická bezpečnosť, logistika, IoT, poisťovníctvo, zdieľaná ekonomika, cloudové technológie, charita, energetika, obchod, nehnuteľnosti, zdravotníctvo, ale aj štátna správa budú v blízkej alebo neskoršej budúcnosti technológiou blockchain takmer určite zasiahnuté.
Z právnického sveta je to zaujímavý projekt Kleros, ktorý vďaka blockchainu posúva hranice vymožiteľnosti arbitrážnych rozhodnutí. Projekt ma jednoduchú, ale zaujímavú ideu. Uvediem príklad:
Peter s Janou uzavrú dohodu, že Peter pre Janu naprogramuje stránku podľa jej špecifikácie. Odmena je dohodnutá na sumu 5 Ethereum. Pokiaľ ide všetko hladko, tak Jana zaplatí Petrovi po dodaní diela. Čo sa však stane ak stránka nespĺňa špecifikácie? Tu nastupuje Kleros. Ethereum je kryptomena, ktorá podporuje takzvaný smart contract. V jednoduchosti povedané, vďaka smart contract-u dokážete svoje Ethereum naprogramovať tak, aby sa správalo podľa určitých pravidiel. V našom prípade Jana pri zadaní objednávky uzamkne 5 Ethereum do smart contract-u a Ethereum má od tohto momentu len dve možnosti ďalšieho pohybu:
- V prípade splnenia zákazky sú tieto prostriedky prevedené Petrovi.
- V opačnom prípade je však spor posunutý na rozhodnutie tribunálu od Klerosu. Tribunál posúdi evidenciu, a vďaka prístupu k smart contract-u okamžite vykoná rozsudok (prevedie Ethereum k oprávnenému vlastníkovi, vráti ich Jane alebo ich pošle Petrovi) a automaticky si odoberie poplatok za arbitráž.
Smart contract je v tomto prípade samostatný a nevyžaduje zásah externého nevirtuálneho sveta. Ako sa však právny systém postaví k smart contractu, kde bude rozhodovanie zverené reálnym súdom? Bude uzavretie virtuálnej zmluvy na blockchaine považované za dostatočné? Čo ak nepoznáme protistranu? Vo svete blockchain sa smart contract-y uzatvárajú medzi adresami ako napríklad táto:
0x123f681646d4a755815f9cb19e1acc8565a0c2ac
Bude uzavretie zmluvy medzi dvomi adresami považované za dostatočné? Pokiaľ áno, ako sa bude v prípade uznania právneho nároku na odškodnenie takýto nárok vymáhať?
Vo finančnom sektore je dilema s technológiou blockchain ešte o trochu väčšia. Platia tu totiž regulácie, ktoré sa majú za cieľ zabrániť praniu špinavých peňazí (známe ako AML) a ktoré prikazujú finančným inštitúciám aby poznali svojho klienta (známe ako KYC). Keďže je technológia blockchain ešte veľmi mladá, v tomto momente máme k dispozícii len zopár prípadových štúdií, ktoré sa snažili uvedené regulácie napasovať na vlastné projekty. To, či sa im to úspešne aj podarilo, je otázkou budúcnosti, kedy dôjde k nejakému sporu, ktorý budú musieť rozhodnúť súdy.
Záver
Momentálne je zrejme len otázkou času kedy začneme vidieť komplexnejšie legislatívne opatrenia, ktoré budú problematiku technológie blockchain bližšie ošetrovať. Dovtedy však bude nutné navigovať vody súčasnej legislatívy, a tá s blockchain-om vôbec nepočítala. V nasledujúcich článkoch si bližšie rozoberieme problémové oblasti, ktoré sme v tomto článku načrtli. Môžete sa tešiť najmä na:
- Diskusiu daňovo-právnych aspektov kryptomien
- Prípadové štúdie zo sveta ICO
- Analýzu problematiky smart contract-u
- ..a mnoho ďalších.
