Mestská polícia verzus štátna polícia – komparácia oprávnení v doprave

Zákon SNR č. 564/1991 Zb. o Obecnej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o obecnej polícii“) umožnil obciam a mestám zriadiť poriadkový útvar – obecnú / mestskú políciu, ktorý spolupôsobí popri Policajnom zbore pri zabezpečovaní niektorých úloh a oblastí života. Pôsobnosť mestskej polície, aj keď v obmedzenom rozsahu, je sústredená aj do oblasti cestnej premávky.

Ďalšie riadky tohto článku budú venované komparácii právomocí štátnej a mestskej polície v niektorých otázkach cestnej premávky.

1. Zastavenie vozidla v prípade spáchania priestupku

„Najvyšší súd konštatoval, že v demokratickej spoločnosti polícia nemôže svojvoľne zastavovať vozidlá či peších občanov...“[1]

Oprávnenie na zastavenie vozidla prislúcha príslušníkom štátnej aj mestskej polície. Z pohľadu zákona o PZ ako aj z pohľadu praxe[2] je zastavenie vozidla služobným zákrokom, teda zákonom ustanovená činnosť, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd (napr. právo na slobodu pohybu). Policajt je povinný vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania (ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o PZ).

Vzhľadom na to, že polícia môže objasňovať a prejednávať všetky priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, bude môcť vodiča vozidla zastaviť v prípade páchania akéhokoľvek priestupku.

Mestský policajt je však v tomto smere značne limitovaný. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. f) zákona o obecnej polícii je mestský policajt oprávnený zastavovať vozidlá, ak vodič vozidla spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorý je oprávnený prejednať v blokovom konaní podľa § 3 ods. 1 písm. f), alebo ak ide o vozidlo, po ktorom bolo vyhlásené pátranie.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. f) zákona o obecnej polícii, mestský policajt je oprávnený prejednať v blokovom konaní priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho

1. z dopravnej značky zákaz zastavenia, zákaz státia, zákaz vjazdu, zákaz odbočovania, zákaz otáčania, nízkoemisná zóna, prikázaný smer jazdy, prikázaný smer obchádzania, vyhradené parkovisko, obytná zóna, pešia zóna, školská zóna, zóna s dopravným obmedzením a parkovisko,

2. zo všeobecnej úpravy cestnej premávky, ktorou sa zakazuje zastavenie, státie a vjazd vozidiel.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že mestský policajt môže zastaviť vozidlo len v prípade, ak vodič motorového vozidla spácha iba niektoré priestupky v doprave, najmä nesprávne zastavenie či státie (v rozpore s dopravným značením alebo zákonom o cestnej premávke), zákaz vjazdu, zákaz odbočovania a pod. Druhým dôvodom na zastavenie vozidla mestským policajtom je skutočnosť, že sa jedná o vozidlo, po ktorom bolo vyhlásené pátranie.

Preto v prípade, že vodič spácha iný priestupok ako ten, ktorý je mestská polícia oprávnená prejednať v blokovom konaní (napr. nedanie znamenia o zmene smeru jazdy, jazda na červenú, nezastavenie na stopke, telefonovanie za volantom), nebude môcť príslušník mestskej polície zastaviť vozidlo.

2. Kontrola dokladov

Každý vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané zákonom o cestnej premávke alebo osobitnými zákonmi (napr. zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov). Medzi tieto doklady patrí:

1. Vodičský preukaz (ustanovenie § 94 ods. 2 zákona o cestnej premávke),

2. Osvedčenie o evidencii alebo technický preukaz (ustanovenie § 39 ods. 6 a 7 zákona č. 106/2018 Z. z.),

3. Doklad o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.),

4. Doklad o vykonaní technickej kontroly (ustanovenie § 111 zákona č. 106/2018 Z. z.),

5. Doklad o vykonaní emisnej kontroly (ustanovenie § 120 zákona č. 106/2018 Z. z.),

6. Doklad o zdravotnej spôsobilosti a doklad o psychickej spôsobilosti (ustanovenie § 89 zákona o cestnej premávke),

7. Kvalifikačná karta vodiča (ustanovenie § 12 zákona č. 280/2006 Z. z.),

8. Ďalšie doklady ustanovené osobitnými predpismi, napr. zákonom č. 56/2012 Z. z.

Medzi povinné doklady potrebné na vedenie vozidla nepatrí (i) občiansky preukaz a (ii) zelená karta, ak sa jedná o prevádzku tuzemského motorového vozidla.[3] 

Podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke je policajt oprávnený požadovať predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na dopravu osôb a nákladu. Štátny policajt teda môže vyzvať vodiča motorového vozidla na predloženie ktoréhokoľvek z dokladov, ktoré je vodič povinný mať pri sebe, a skontrolovať ich platnosť. V prípade, že tieto vodič pri sebe nemá alebo sú neplatné, je oprávnený potrestať vodiča za spáchaný priestupok.

Zákon o cestnej premávke ani zákon o obecnej polícii však nepozná oprávnenie mestského policajta požadovať predloženie dokladov potrebných na vedenie vozidla, a to ani prípade, že mestský policajt prejednáva v blokovom konaní priestupok, ktorý mu zákon prejednať dovoľuje.

Jediný doklad, ktorý môže mestský policajt požadovať, je občiansky preukaz (čo však nie je doklad potrebný na vedenie vozidla), a to iba v prípade:

• ak osobu pristihne pri priestupku,

• ak požaduje od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie priestupku a zistenie jeho páchateľa, vysvetlenie

• alebo ak ide o hľadanú osobu.

3. Prehliadka vozidla

Štátny policajt je oprávnený vykonať prehliadku dopravného prostriedku,

1. ak je podozrenie, že používaním dopravného prostriedku, na dopravnom prostriedku alebo v súvislosti s dopravným prostriedkom bol spáchaný trestný čin,

   V tomto prípade musí mať policajt dôvodné podozrenie, že vo vozidle sa nachádza vec dôležitá pre trestné stíhanie alebo že sa v ňom skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu. Na vykonanie prehliadky musí mať písomný príkaz prokurátora alebo jeho súhlas.

2. pri pátraní po hľadanej alebo nezvestnej osobe, zbraniach, strelive, výbušninách, omamných latkách, psychotropných látkach, jedoch, prekurzoroch, jadrových alebo iných rádioaktívnych materiáloch, vysokorizikových chemických látkach a vysoko rizikových biologických agensoch a toxínoch a veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo súvisiacich s trestnou činnosťou,

3. pri odhaľovaní neoprávneného prechodu štátnej hranice alebo neoprávneného pobytu.

Pokiaľ ide o príslušníka mestskej polície, tomu zo žiadneho zákonného ustanovenie nevyplýva oprávnenie vykonať prehliadku motorového vozidla, a to ani v prípade, ak prejednáva v blokovom konaní priestupok, ktorý je podľa zákona oprávnený prejednať. Na margo len uvádzame, že vzhľadom na taxatívne vymedzenie priestupkov, ktoré sú príslušníci mestskej polície oprávnení prejednať, sa právomoc mestského policajta vykonať prehliadku motorového vozidla javí ako zjavne neprimeraná s poukazom na závažnosť zásahu do základných práv.

4. Dychová skúška

Štátny policajt je oprávnený vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo.

Pozitívna dychová skúška môže pre vodiča znamenať zadržanie vodičského preukazu, zakázanie ďalšej jazdy a jeho trestné stíhanie, ak namerané hodnoty dosahujú aspoň 0,4762 mg/l alkoholu v krvi. V opačnom prípade, ak sú hodnoty nižšie, vec sa dostane „len“ pred orgán Policajného zboru a prejedná sa ako priestupok. 

Mestský policajt podľa nášho názoru nie je oprávnený vyzvať vodiča, aby sa podrobil dychovej skúške. Takéto oprávnenie mu nepriznáva ani zákon o cestnej premávke, ani zákon o obecnej polícii.

Hoci je mestský policajt v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z. z. oprávnený v rámci svojej pôsobnosti vyzvať osoby uvedené v § 4 ods. 1 na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok, nie je v pôsobnosti mestskej polície objasňovať priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, okrem tých, ktoré je oprávnená prejednať v blokovom konaní (najmä nesprávne zastavenie a státie, nerešpektovanie zákazu vjazdu, zákazu odbáčania, prikázaného smeru a pod.). Povedané inými slovami, keďže mestská polícia nie je oprávnená objasňovať a prejednávať priestupky spáchané požitím alkoholu alebo jazdou pod vplyvom alkoholu v doprave, nie je oprávnená ani vyzývať vodičov na podrobenie sa dychovej skúške. Ako ďalší dôvod uvádzame, aj s poukazom už na vyššie uvedené, že mestský policajt tiež nie je oprávnený zastaviť vozidlo, ak má podozrenie zo spáchania iného priestupku, ako je uvedené v ustanovení § 3 ods. 1 písm. f) zákona o obecnej polícii.

5. Vyhotovovanie obrazových záznamov

Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov je činnosť, kedy policajt pomocou technického zariadenia zachytáva na technický nosič protiprávnu činnosť páchateľa. Hoci nie každá hliadka Policajného zboru je vybavená modernou technikou, v doprave je jej využitie čoraz viac potrebné. Takýmto spôsobom polícia potom vie jednoznačne preukázať, či vodič skutočne nezastavil vozidlo na príkaz dopravnej značky Stoj, daj prednosť v jazde! alebo vie namerať rýchlosť idúceho vozidla, či si vyhotoviť priebeh služobného zákroku.

Podľa ustanovenia § 69 ods. 2 zákona o PZ je Policajný zbor oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných a zvukové, obrazové alebo iné záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku.

Štátny policajt teda môže odfotiť vozidlá parkujúce v rozpore so zákonom alebo dopravným značeným, vyhotoviť si záznam zo služobného zákroku, vyhotoviť záznam o tom, či vodič použil hanlivé gestá alebo prostredníctvom merača rýchlosti merať rýchlosť.

Naproti tomu mestská polícia takéto oprávnenie nemá. Nielenže nemôže vyhotoviť záznam o priebehu svojej činnosti (pri zákroku), ale nemôže vyhotoviť ani obrazové záznamy o tom, že vozidlá parkujú v rozpore so zákonom, a to jednoducho z dôvodu, že zákon im takéto oprávnenie nepriznáva.

Rovnako rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol: „nakoľko zákon o obecnej polícii vyhotovovanie zvukových, obrazových alebo iných záznamov z miest verejne prístupných (medzi ktoré možno jednoznačne zaradiť aj vyhotovovanie snímky z merača rýchlosti) medzi oprávnenia príslušníkov obecnej polície, nezačleňuje. Preto odvolávajúc sa na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, vyhodnotil odvolací súd použitie merača rýchlosti a dôkazu z neho získaného žalovaným za nezákonné.“.[4]

Na predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa odvolávajú už aj niektoré policajné orgány pri prejednávaní priestupkov, napr. Krajský dopravný inšpektorát v Trenčíne: „taktiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. septembra 2011, sp. zn. 6Sžo/252/2010, kde senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že zákon o obecnej polícii vyhotovovanie zvukových, obrazových alebo iných záznamov z miest verejne prístupných medzi oprávnenia príslušníkov obecnej polície, nezačleňuje.“.[5]

Z uvedeného tiež vyplýva, že mestský policajt nie je oprávnený ani merať rýchlosť, nakoľko aj pri tejto činnosti by vyhotovoval obrazové záznamy, čo je de lege lata neprípustné.

Podľa nášho názoru by zákonodarca mal do zákona o obecnej polícii zakotviť oprávnenie mestského policajta vyhotovovať obrazové záznamy pri objasňovaní dopravných priestupkov, nakoľko za súčasného stavu bude takmer nemožné vodičovi (zákonne) preukázať, že so svojim vozidlom zastavil alebo stál v rozpore so zákonom či dopravnou značkou, pričom sa jedná práve o priestupky, ktoré je mestská polícia oprávnená objasňovať.

6. Sankcie a iné opatrenia v doprave

Štátny policajt môže, v prípade spáchania niektorých priestupkov, na mieste zadržať vodičovi motorového vozidla vodičský preukaz. Toto opatrenie slúži na okamžité vylúčenie nedisciplinovaných či agresívnych vodičov.

Vodičský preukaz môže byť tiež zadržaný, ak vodič spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, je ochotný pokutu zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste. V tomto prípade slúži zadržanie vodičského preukazu ako zábezpeka, že pokuta bude uhradená.

Vzhľadom na to, že mestský policajt nemôže od vodiča požadovať predloženie vodičského preukazu, nemôže ho vodičovi ani zadržať. Zadržať vodičský preukaz nemôže mestský policajt ani v prípade, že vodič spáchal priestupok, ktorý je mestský policajt oprávnený prejednať v blokovom konaní, je ochotný pokutu zaplatiť, ale nemá dostatok hotovosti.

Mestský policajt rovnako nie je oprávnený vodičovi zadržať ani osvedčenie o evidencii vozidla alebo technický preukaz.

Orgány Policajného zboru sú tiež oprávnené v správnom konaní uložiť sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze viesť motorové vozidlá, najviac po dobu 5 rokov.

Mestská polícia tento druh sankcie uložiť nemôže, pretože nie je oprávnená vykonať ani samotné správne konanie, teda prejednávať (mimo blokového konania) priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.[6]

Jedinú sankciu, ktorú môže mestský policajt uložiť, je pokuta, pretože len tá sa spája s blokovým konaním. Vzhľadom na charakter priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré je mestský policajt oprávnený prejednať v blokovom konaní, môže uložiť pokutu najviac do výšky 50 EUR, nakoľko sa jedná o priestupky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch. Mestský policajt môže spáchanie priestupku vyriešiť aj napomenutím, čo sa však v zmysle zákona o priestupkoch nepovažuje za sankciu.

Oprávnenie použiť technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla (tzv. papuča) nájdeme v oboch právnych predpisoch (zákon o PZ ako aj zákon o obecnej polícii).

Štátny policajt smie použiť technický prostriedok na zabránenie odjazdu dopravného prostriedku (na účely článku pod dopravným prostriedkom rozumieme motorové vozidlo), ak

1. dopravný prostriedok stojí na mieste, kde je to zakázané,[7]a vodič sa v blízkosti nezdržuje,

2. sa vodič dopravného prostriedku aj po opakovanej výzve odmieta podrobiť služobným zákrokom vykonávaným policajtom a z jeho konania je zrejmé, že chce s dopravným prostriedkom z miesta odísť,

3. ide o dopravný prostriedok, o ktorom sa zistilo, že je odcudzený,

4. je dôvodné podozrenie, že dopravný prostriedok sa môže použiť na odvoz páchateľa trestného činu.

Príslušník obecnej polície je oprávnený použiť technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla, ak

1. motorové vozidlo stojí na mieste, kde je to zakázané dopravnou značkou alebo všeobecnou úpravou cestnej premávky a vodič vozidla sa v blízkosti nezdržiava,

2. ide o motorové vozidlo, o ktorom sa zistilo, že sa po ňom pátra.

Najčastejším prípadom použitia papuče však bude prípad uvedených pod písmenami a), teda ak vodič stojí na mieste, kde to zákon alebo dopravná značka zakazuje. Samotné nezákonné státie však nestačí, ale naplnená musí byť súčasne i druhá podmienka, ktorou je skutočnosť, že vodič sa nezdržuje v blízkosti vozidla.

7. Právomoc mestského policajt v Českej republike 

Oprávnenia príslušníkov mestskej polície v Českej republike sú, a to nielen v doprave, širšie v porovnaní s mestskými policajtmi na Slovensku.

Mestský policajt v ČR je v zmysle ustanovenia § 6 ods. 8 zákona č. 361/2000 Zb. o provozu na pozemných komunikacích oprávnený od vodiča motorového vozidla požadovať predloženie

1. vodičského preukazu,

2. osvedčenia o registrácii vozidla,

3. preukazu profesijnej spôsobilosti vodiča

4. a dokladu o zdravotnej spôsobilosti.

Pokiaľ by chcel príslušník mestskej polície v ČR zhotoviť fotodokumentáciu vozidla, ktoré stojí v rozpore so zákonom, a tým vyhotoviť podklady pre rozhodnutie v správnom konaní, v súlade s ustanovením § 24b ods. 1 zákona č. 553/1991 Zb. o obecní policii tak môže urobiť. Podľa tohto ustanovenia je obecní policie oprávněna, je-li to potřebné pro plnění jejích úkolů podle tohoto nebo jiného zákona, pořizovat zvukové, obrazové nebo jiné záznamy z míst veřejně přístupných, popřípadě též zvukové, obrazové nebo jiné záznamy o průběhu zákroku nebo úkonu.

Mestský policajt v ČR nebude mať problém ani so zákonnosťou snímky vyhotovenej meračom rýchlosti, pretože podľa ustanovenia § 79a zákona č. 361/2000 Zb. o provozu na pozemných komunikacích je mestský policajt oprávnený merať rýchlosť, pričom túto činnosť vykonáva výhradne na miestach, ktoré mu určí štátna polícia ČR. V tejto súvislosti postupuje v súčinnosti s políciou ČR.

Záver

Je zrejmé, že mestská polícia v Slovenskej republike má značne limitovanú pôsobnosť v doprave, a to nielen v porovnaní so štátnou políciou, ale aj s mestskou políciou v ČR. Sme toho názoru, že zákonodarca by sa mohol inšpirovať českou právnou úpravou, pokiaľ ide o právomoci mestských policajtov. Uzákonenie niektorých oprávnení by tak nepredstavovalo svojvoľné rozširovanie právomoci mestskej polície, ale sledovalo by legitímny cieľ, ktorým je zvýšenie bezpečnosti a plynulosti na cestách.