Výpovedná doba predstavuje časový úsek medzi doručením výpovede a skončením pracovného pomeru. Počas tejto doby má zamestnanec aj zamestnávateľ určité povinnosti, pričom zamestnanec má povinnosť ďalej vykonávať svoju prácu a zamestnávateľ má povinnosť naďalej vyplácať mzdu. Je však potrebné pripomenúť, že výpovedná doba platí len pri jednostrannom ukončení pracovného pomeru, to znamená pri výpovedi danej buď zamestnancom alebo zamestnávateľom. Pokiaľ však dôjde k ukončeniu pracovného pomeru dohodou nebude sa na tento spôsob skončenia vzťahovať výpovedná doba.
Dĺžka výpovednej doby
Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak Zákonník práce neustanovuje inak.
Ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Dĺžka výpovednej doby závisí od rôznych faktorov, najmä od toho, ako dlho bol zamestnanec v pracovnom pomere u daného zamestnávateľa. Podľa Zákonníka práce sa výpovedná doba líši v závislosti od doby trvania pracovného pomeru a od toho, kto výpoveď podal.
Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď, lebo sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej
- Dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,
- Tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.
Zamestnanec môže dať výpoveď kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je vždy minimálne 1 mesiac. Zamestnávateľ môže dať výpoveď len z taxatívne vymedzených dôvodov, pričom musí rešpektovať dĺžku výpovednej doby podľa trvania pracovného pomeru.
