Rozpočtové provizórium — stav, do ktorého sa štát dostane, keď parlament do konca roka neschváli rozpočet na ten nasledujúci — bude mať od 15. novembra 2026 miernejšie pravidlá. Prezident Peter Pellegrini podpísal novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy (zákon č. 523/2004 Z. z.), ktorú Národná rada schválila 6. októbra 2026.
Zmena sa dotkne štátu aj samospráv a prichádza v čase, keď o štátnom rozpočte na rok 2027 ešte nie je rozhodnuté a provizórium reálne hrozí. Novela nadobúda účinnosť postupne — časť od 15. novembra 2026 a časť od 1. januára 2027.
Čo je rozpočtové provizórium
Ak Národná rada neschváli štátny rozpočet do 31. decembra, od nového roka sa hospodári v režime rozpočtového provizória. Štát vtedy funguje podľa rozpočtu z predchádzajúceho roka a nesmie minúť viac, než koľko mal schválené vlani (§ 11 zákona č. 523/2004 Z. z.). Provizórium trvá dovtedy, kým parlament riadny rozpočet neschváli.
Doteraz platilo aj mesačné obmedzenie: výdavky štátu v každom mesiaci provizória nesmeli prekročiť jednu dvanástinu minuloročného rozpočtu. Z tohto mesačného stropu existovali výnimky — napríklad na splácanie štátneho dlhu, úroky, odvody do rozpočtu EÚ či spolufinancovanie eurofondov. Práve mesačné pravidlo sa teraz mení.
Mesačný strop výdavkov padá
Novela ruší obmedzenie výdavkov v jednotlivých mesiacoch. Základný limit ostáva — štát ani počas provizória nesmie minúť viac ako za celý predchádzajúci rok — no minister financií bude môcť rozpočet v priebehu roka priebežne upravovať. Štát tak má v provizóriu väčšiu voľnosť rozložiť výdavky podľa potreby.
Mesačný strop mal pôvodne brániť tomu, aby sa prostriedky minuli priskoro. V praxi však zväzoval ruky pri výdavkoch, ktoré počas roka neprichádzajú rovnomerne. Po novom bude rozhodujúci najmä celoročný limit.
- Nastáva, keď parlament do 31. decembra neschváli rozpočet na ďalší rok.
- Štát hospodári podľa minuloročného rozpočtu a nesmie minúť viac než vlani.
- Doteraz platil aj mesačný strop vo výške jednej dvanástiny.
- Po novom mesačný strop padá, ročné obmedzenie ostáva.
Čo sa mení pre obce a kraje
Novela zjednodušuje pravidlá aj pre samosprávy. Obchodné spoločnosti, ktoré založili obce alebo vyššie územné celky, už nebudú pri prijatí úveru či pôžičky potrebovať písomný súhlas ministerstva financií — nahradí ho oznámenie. Jednoduchšie má byť aj vypracúvanie správ v takzvanom monitorovacom režime a samospráva ho bude môcť ukončiť skôr. Cieľom je znížiť administratívu a zrýchliť rozhodovanie, pri ktorom samosprávy inak na súhlas ministerstva čakali.
Prečo to štát rieši práve teraz
Novela prichádza v čase sporov o podobe rozpočtu na rok 2027. Združenie miest a obcí Slovenska upozornilo, že do provizória môžu spadnúť aj samosprávy. V pozadí je aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, takzvaná dlhová brzda, ktorá štát pri vysokom dlhu tlačí k úsporám. Spor o to, ako ju v rozpočte na rok 2027 naplniť, zvyšuje riziko, že sa riadny rozpočet načas neschváli. Miernejšie pravidlá majú zabezpečiť, aby chod štátu a samospráv nenarazil na príliš prísne mesačné limity.
Čo z toho vyplýva pre bežného človeka
Rozpočtové provizórium neznamená, že štát prestane fungovať — úrady, školy aj nemocnice bežia ďalej a dôchodky i dávky sa vyplácajú. Znamená však, že štát hospodári opatrnejšie a bez schváleného rozpočtu nemôže spúšťať nové výdavky nad rámec minulého roka. Pre domácnosti a firmy to v praxi znamená, že bežné platby štátu — mzdy vo verejnej sfére, dávky či úhrady zdravotnej starostlivosti — pokračujú, kým veľké nové projekty počkajú na riadny rozpočet. Nové pravidlá dávajú štátu aj samosprávam v takom režime o niečo viac pružnosti, no nemenia základnú zásadu, že bez schváleného rozpočtu sa míňa zdržanlivo.
