Obe firmy majú voči štátu dlh na DPH približne 10 000 EUR. Pri prvej sa celá vec skončí úrokmi z omeškania. Pri druhej odišiel človek, ktorý za firmu konal, od súdu s podmienečným trestom a zákazom pôsobiť v štatutárnom orgáne. Nerozhodla výška dlhu. Rozhodlo, či odberatelia zaplatili faktúry aj s DPH a čo sa potom s týmito peniazmi stalo.
Dva prípady, jedno číslo
Prvá firma dodala tovar, vystavila faktúry a DPH správne priznala. Jej najväčší odberateľ však neplatí, a tak firma v deň splatnosti nemá z čoho daň uhradiť. Vznikne jej nedoplatok okolo 10 000 EUR. Správca dane z neho vyrubí úrok z omeškania, ktorý je najmenej 15 % ročne (§ 156 daňového poriadku), a dlh môže vymáhať exekúciou. Je to drahé, ale trestný čin to nie je.
Druhý prípad sa naozaj stal. Firma od odberateľov vybrala DPH v sume 10 625,11 EUR a podľa znaleckého posudku mala v čase splatnosti na účte dosť peňazí. Daň však štátu neodviedla. Za firmu konal muž, ktorého na to splnomocnil konateľ. Súdy ho uznali vinným z trestného činu neodvedenia dane. Krajský súd v Košiciach mu v rozsudku z 12. januára 2026 (sp. zn. 8To/76/2025) uložil 20 mesiacov odňatia slobody s podmienečným odkladom a zákaz vykonávať funkciu v štatutárnom orgáne obchodných spoločností a družstiev na 36 mesiacov. Prihliadal aj na to, že už bol za podobnú trestnú činnosť odsúdený. Peňažný trest 2 000 EUR dostala aj firma.
Prečo záleží na tom, či odberateľ zaplatil
Za rozdielom stoja dva trestné činy, ktoré sa na prvý pohľad podobajú. Nezaplatenia dane podľa § 278 Trestného zákona sa dopustí ten, kto nezaplatí splatnú daň vo väčšom rozsahu, teda nad 20 000 EUR. Neodvedenia dane podľa § 277 sa dopustí ten, kto daň alebo odvody, ktoré podľa zákona zrazil alebo vybral, zadrží a neodvedie. Tu stačí suma nad 700 EUR, zákon však navyše vyžaduje úmysel získať pre seba alebo pre iného neoprávnený prospech.
Učebnicovým príkladom neodvedenia je zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi zrazí zo mzdy daň a nepošle ju štátu. Najvyšší súd SR v rozsudku zo 16. augusta 2012 (sp. zn. 6 Tdo 62/2011) uviedol, že aj pri DPH treba rozlišovať, či firma daň od odberateľa vybrala a mala ju štátu odviesť, alebo ju nevybrala a mala ju zaplatiť. Od toho závisí, či prichádza do úvahy neodvedenie dane podľa § 277, nezaplatenie dane podľa § 278, alebo oboje naraz. Ak sa to pre nedostatok podkladov nedá bezpečne zistiť, treba túto okolnosť posúdiť v prospech obvineného.
V odbornej literatúre sa v roku 2025 objavil aj opačný názor, že pri DPH o vybranú daň nejde. Súdy v zverejnených rozhodnutiach z rokov 2025 a 2026 však z rozsudku Najvyššieho súdu naďalej vychádzajú a jeho novšie rozhodnutie k tejto otázke sa nepodarilo nájsť.
DPH, ktorú odberateľ zaplatil, nepoužívajte na mzdy ani na dodávateľov. Ak ju firma minie inak, riziko trestného stíhania vzniká už pri sume nad 700 EUR.
Hranice podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona vyzerajú pri DPH takto:
- DPH od odberateľa nedostali a nezaplatili ste ju. Trestné je to až nad 20 000 EUR ako nezaplatenie dane (§ 278).
- DPH od odberateľa dostali a neodviedli ste ju. Trestné je to už nad 700 EUR ako neodvedenie dane (§ 277).
- DPH ste nepriznali alebo ste ju priznali nižšiu. Trestné je to už nad 700 EUR ako skrátenie dane (§ 276). Sem patria napríklad nevykázané tržby.
- Neoprávnene ste žiadali od štátu vrátenie DPH. Trestné je to nad 20 000 EUR ako daňový podvod (§ 277a).
Tieto hranice platia od 6. augusta 2024. Ak o staršom čine ešte nebolo rozhodnuté, súd použije zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší (§ 2 ods. 1 Trestného zákona). Nedoplatky za viac mesiacov sa môžu sčítať, ak ich spája čas, spôsob a jednotiaci zámer (§ 122 ods. 10). Tri mesiace po 9 000 EUR tak môžu dať spolu 27 000 EUR.
