# pracovnoprávny vzťah
V rámci protipandemických opatrení vláda SR dôrazne odporúča pracovať z domu všade tam, kde je to možné. Môže sa zamestnanec práce z domu domáhať, ak mu ju zamestnávateľ nechce dovoliť?
Odstupné ako určitá finančná kompenzácia za to, že ste prišli o prácu vám patrí iba v určitých prípadoch. V dnešnom článku vám prinášame krátky náhľad na to, aké situácie vám tento nárok v zamestnaneckom pomere zakladajú.
Dnes sme pre vás opäť vybrali novinku zo schválených opatrení, nadväzujúcich na aktuálnu situáciu šírenia koronavírusu COVID-19. Tentokrát si posvietime na mzdu zamestnancov – môže ju za vás preplatiť štát? A ak áno, za akých podmienok?
Bratislava – 23.1.2020 - Od 1.1.2020 vstúpila do účinnosti novela Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Doposiaľ mohli rodinní príslušníci pracovať len pre fyzické osoby – podnikateľov. Po novelizácii zákona sa však výnimka rozšírila aj na spoločnosti s ručením obmedzeným, ak majú najviac jedného spoločníka, ktorý je fyzickou osobou. Advokátka Simona Klučiarová z advokátskej kancelárie Accace Legal, o.z., objasňuje, aké podmienky pri tom musíte splniť a na čo si treba dávať pozor.
Pracovno-právne spory, rovnako ako rodinné, patria medzi tie najcitlivejšie. Obzvlášť, keď sa jedná o šikanu na pracovisku, diskrimináciu, náhradu škody, prípadne iné porušenia pracovno-právnych vzťahov. Zo skúseností viem, že ak sa zamestnancovi čosi takéto deje, radšej svoj problém zamlčí a dá výpoveď a nepokúša sa o iný spôsob riešenia vzniknutej situácie, pretože má nedostatok financií na súdne konanie, prípadne nemá dosť sily a podporu okolia.
Dňa 11. apríla 2014 vyšiel v Zbierke zákonov SR pod číslom 84/2014 Z. z. zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. Aké zmeny prináša
V najbližších dňoch na Okresnom súde Košice II pokračuje konanie o antidiskriminačnej žalobe Márie Vaškovej voči svojmu bývalému zamestnávateľovi, Bytovému podniku mesta Košice (ďalej len „BPMK“). Spor vznikol ešte v roku 2011, keď sa sťažovateľka cítila byť ponižovaná a diskriminovaná na pracovisku pre svoju príslušnosť k rómskemu etniku. Pôvodne bezvýznamný pracovnoprávny spor sa môže stať akýmsi „precedensom“ a účastníkom pracovnoprávnych vzťahov okrem výstrahy ponúka aj morálne ponaučenie.