Počas pandémie sa práca z domu stala bežnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Aktuálne vláda SR podľa uznesenia č. 695 z 24. novembra 2021 ukladá povinnosť všetkým osobám na území SR umožniť svojim zamestnancom vykonávať prácu formou domácej práce v maximálnej možnej miere. Vzhľadom na aktuálnu situáciu je možné konštatovať, že zamestnávatelia by mali prehodnotiť nevyhnutnosť prítomnosti zamestnancov na pracovisku, ak dokážu svoju prácu riadne vykonávať aj zo svojich domácností.
Čo je to homeoffice?
V úvode je potrebné rozlíšiť pojmy home office, domácka práca a telepráca. Domácku prácu a teleprácu definuje § 52 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce nasledovne:
„(1) Ak sa práca, ktorá by mohla byť vykonávaná na pracovisku zamestnávateľa, vykonáva pravidelne v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času alebo jeho časti z domácnosti zamestnanca, ide o
domácku prácu,
teleprácu, ak sa práca vykonáva s použitím informačných technológií, pri ktorých dochádza pravidelne k elektronickému prenosu dát na diaľku.“
Na domácku prácu a teleprácu sa vyžaduje dohoda zamestnanca so zamestnávateľom v pracovnej zmluve, v ktorej je možno dohodnúť:
miesto výkonu práce určené zamestnancom,
rozsah práce,
minimálny rozsah práce na pracovisku,
rozvrhnutie pracovného času zamestnancom v rámci týždňa alebo pružný pracovný čas.
Pri dohodnutí takéhoto typu práce je zamestnávateľ povinný prijať vhodné opatrenia na to, aby zamestnanec mohol prácu vykonávať, napr. zabezpečiť technické a programové vybavenie na výkon telepráce, uhrádzať preukázateľne zvýšené výdavky zamestnanca spojené s používaním vlastných náradí, zariadení a predmetov potrebných na výkon práce, ale aj predchádzať izolácii zamestnanca od ostatných zamestnancov a umožniť zamestnancovi prístup k prehlbovaniu jeho kvalifikácie.
Podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia sa za domácku prácu a teleprácu nepovažuje práca vykonávaná príležitostne za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním z domácnosti zamestnanca, ak to druh práce v umožňuje. Práca podľa odseku 2 je označovaná ako práca formou home office napriek tomu, že Zákonník práce tento pojem nepozná.
Môžem si nárokovať prácu z domu?
Na základe vyššie uvedeného možno za home office považovať krátkodobý a príležitostný výkon práce z domácnosti a naopak, pri pravidelnom dlhodobom výkone práce z domu dohodnutom v pracovnej zmluve hovoríme o domáckej práci a telepráci. K domáckej práci a telepráci sa vyžaduje vzájomná dohoda zamestnanca a zamestnávateľa, prácu formou home office môže za určitých podmienok zamestnávateľ aj nariadiť. Z § 250b Zákonníka práce vyplýva, že v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (a ďalších dvoch mesiacov po ich odvolaní) počas účinnosti opatrenia týkajúceho sa protipandemických opatrení:
je zamestnávateľ oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a
zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.
Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ má za splnenia vyššie uvedených podmienok právo nariadiť zamestnancovi prácu formou home office aj bez súhlasu zamestnanca, ale rovnako aj zamestnanci získavajú právo vykonávať svoju prácu v domácnosti, ak to ich pracovná náplň umožňuje a ak na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti. Posúdenie vážnosti prevádzkových dôvodov je na samotnom zamestnávateľovi.
Na praktické otázky týkajúce sa práce z domu počas núdzového stavu a zákazu vychádzania nám odpovedal hovorca Národného inšpektorátu práce Ladislav Kerekeš.
Je rozdiel, či vláda SR prácu formou home office odporúča alebo prikazuje?
Vláda svojím uznesením č. 695 uložila všetkým osobám, právnickým aj fyzickým, umožniť svojim zamestnancom vykonávať prácu formou domácej práce v maximálnej možnej miere. Ide teda o povinnosť, ktorou sa však prihliada na možnosti zamestnávateľa.
Hrozí zamestnávateľovi sankcia zo strany inšpektorátu práce, ak zamestnancom neumožní prácu formou home office?
Ak zamestnávateľ nepreukáže vážne prevádzkové dôvody, ktoré mu bránia v umožnení práce zamestnanca formou home office, môže mu byť inšpektorátom uložená pokuta. Národný inšpektorát práce však v tejto ekonomicky ťažkej situácii uprednostní všade tam, kde to bude vyhodnotené ako postačujúce pre zjednanie nápravy, motivačný prístup pred represívnym.
Čo hrozí zamestnancovi, ak odmietne pracovať z miesta výkonu práce z dôvodu, že sa obáva o svoje zdravie v čase zhoršenej pandemickej situácie?
Osobné motivácie či obavy zamestnancov v tejto pandemickej dobe sú vážny problém. Zamestnávateľ je však povinný zabezpečovať pracovné podmienky na zaistenie nielen bezpečnosti, ale aj ochrany zdravia zamestnancov pri práci a zároveň dodržiavať všetky aktuálne platné protipandemické opatrenia. Vyvodenie zodpovednosti za prípadné zameškanie pracovnej zmeny zamestnanca je potom na zamestnávateľovi.
Záver
Home office ako taký nie je zo strany zamestnanca automaticky nárokovateľný. Za bežných okolností je možné si ho dohodnúť, avšak ani v prípade zhoršenej pandemickej situácie a za účinnosti opatrení nemôže zamestnanec považovať prácu formou home office za samozrejmosť. Vždy je potrebné prihliadať na všetky okolnosti a možnosti a následne podľa nich posudzovať, či je práca z domu v danom prípade vhodnou alternatívou.
Máte v tejto oblasti so zamestnávateľom nezhody a neviete si rady? Kontaktujte našu redakciu a radi Vám poradíme, aké máte možnosti.
