JUDr. Pavol Kollár, MBA ml.

V posledných týždňoch došlo k výmene vlády Slovenskej republiky, a teda aj k výmene ministrov na slovenských ministerstvách a na postoch podpredsedov vlád. Činnosť a legislatívne zmeny novej vlády SR sú značne poznačené v súčasnosti svetovou pandémiou vírusu COVID-19 a zabezpečovaním neodkladnej zdravotnej starostlivosti a preventívnych opatrení proti jeho ďalšiemu šíreniu.

Súčasná doba je veľmi turbulentná a nie každý si môže dovoliť z finančného hľadiska riešiť svoje právne problémy prostredníctvom slovenských všeobecných súdov za právnej pomoci advokátov. Na Slovensku v dnešnej dobe žije mnoho obyvateľov, ktorí nemajú žiadny pravidelný mesačný príjem alebo len zanedbateľný, ktorý im nestačí ani na pokrytie bežných životných nákladov a nie ešte na pokrytie súdnych poplatkov a iných trov súdneho konania. Zákonodarca pri koncipovaní nového Civilného sporového poriadku však nezabudol aj na ľudí s veľmi nízkym a žiadnym mesačným príjmov, resp. úplne bezmajetných z dôvodu, aby sa v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dohôd mohli aj takto finančne znevýhodnení obyvatelia Slovenska domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.    

Právna teória, zákon č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov a zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, upravujú problematiku zmeniek a ich vymožiteľnosti. Zmenku ako cenný papier na rad môžeme jednoznačne označiť ako dokonalý a abstraktný cenný papier. Dokonalosť zmenky spočíva v tom, že právo zmenkového veriteľa je priamo uvedené v zmenke (listine), a preto je so zmenkou spojený jej vznik, prevod alebo zánik. Abstraktnosť zmenky spočíva v tom, že vznik tohto typu záväzku a jeho uplatnenie sa viaže len na splnenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych náležitostí určených príslušnými právnymi predpismi. Uvedené skutočnosti však popisujú zmenky v teoretickej rovine. V praxi sa pri vymáhaní práva zo zmenky často vyskytujú rôzne špecifiká slovenskej aplikácie práva či už zo strany konajúcich sudcov Slovenskej republiky alebo aj v tomto prípade zo strany zákonodarcu – Národnej rady Slovenskej republiky. Slovenská aplikačná prax zmenkového práva tak pravdepodobne znehodnocuje funkciu zmenky ako takej a tiež jej právnu silu.

Postup pri nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku prevodom upravuje od roku 2014 zákon č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“). Zákon pozitívne a negatívne vymedzuje, čo možno považovať za poľnohospodársky pozemok a čo nie. Účelom Zákona podľa zákonodarcu je, aby poľnohospodárske pozemky slúžili svojmu účelu a nadobúdali ich osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu ako podnikanie, pričom ustanovil viaceré zákonné obmedzenia, kto a ako môže nadobúdať poľnohospodársky pozemok v zmysle Zákona a to v  ustanoveniach § 4, § 5 a § 6 Zákona.