Samotný charakter výroby tovarov a poskytovania služieb v mnohých ekonomických odvetviach nielen na Slovensku robí víkendovú prácu neodmysliteľnou súčasťou pracovného procesu. Pre zamestnávateľov je práca počas víkendov prostriedkom intenzívneho využívania výrobných kapacít, pre zamestnancov – a to najmä zamestnancov s rodičovskými povinnosťami – je neraz zdrojom napätia medzi plnením pracovných a rodinných funkcií.
Podľa dôvodovej správy navrhovanej novely zásah do osobného života zamestnancov, ktorý vyplýva z výkonu práce v sobotu alebo v nedeľu, ktoré sú pre väčšinu ďalších osôb dňami nepretržitého odpočinku v týždni, je podľa doterajších skúseností zamestnancov posudzovaná rovnako negatívne ako práca v noci alebo práca nadčas.
Slovenskí zamestnanci majú opäť prvenstvo
Podľa najnovších údajov Eurostat-u slovenskí zamestnanci sú najčastejšie pracujúci zamestnanci zo všetkých 28 krajín Európskej únie v nedeľu, keďže pravidelne v nedeľu pracuje 21% z nich. Zo štatistík súčasne vyplýva, že Slováci odpracujú týždenne v priemere druhý najdlhší čas.
Účel navrhovanej novely Zákonníka práce
Podľa navrhovateľov aktuálny stav, keď nechávame na zamestnancovi, aby si prípadný príplatok dohodol so svojim zamestnávateľom, je nesprávny a výrazne nesociálny. Najmä ľudia v hladových dolinách, respektíve ľudia zo znevýhodnených skupín (napr. päťdesiatnici) sa obávajú žiadať príplatok za víkendovú prácu a vykonávajú ju bez akéhokoľvek mzdového zvýhodnenia.
Predložený návrh zákona preto zavádza mzdové zvýhodnenie za prácu vykonanú počas víkendu. Popri dosiahnutej mzde sa navrhuje zamestnancovi poskytnúť ešte sumu vo výške 100 % jeho priemerného zárobku, ak prácu vykoná v sobotu alebo v nedeľu.
(zrdroj: NR SR)
