Význam odvodov v systéme sociálneho zabezpečenia
Odvody zamestnancov a zamestnávateľov predstavujú formu solidárneho financovania. Z aktuálne vybraných prostriedkov sa financujú dávky pre súčasných dôchodcov, nezamestnaných či práceneschopných občanov. Ide teda o systém vzájomnej solidarity, ktorý zabezpečuje sociálnu stabilitu spoločnosti.
Zdravotné odvody zamestnancov majú zásadný význam, pretože zaručujú prístup k zdravotnej starostlivosti, umožňujú solidaritu medzi zdravými a chorými, financujú prevenciu a verejné zdravotné programy, stabilizujú zdravotný systém a chránia spoločnosť pred dôsledkami zdravotných rizík. Sociálne odvody slúžia na financovanie sociálnych dávok a služieb, ktoré chránia jednotlivcov pred nepriaznivými sociálnymi udalosťami, ako sú choroba, staroba, invalidita, úraz, nezamestnanosť či smrť živiteľa. Sú to pravidelné platby do systému sociálneho poistenia, ktoré sa odvádzajú zo mzdy zamestnanca alebo z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) a následne sú prerozdeľované medzi poistencov podľa ich sociálnej situácie a nároku na dávky.
Sociálne odvody umožňujú prerozdeľovanie príjmov medzi rôzne sociálne skupiny. Štát prostredníctvom Sociálnej poisťovne prerozdeľuje vybrané prostriedky podľa zákonom určených pravidiel a tým znižuje sociálne nerovnosti.
Vyššie odvody na zdravotné poistenie od januára 2026
V rámci konsolidačných opatrení sa od 1. januára 2026 zvýšili sadzby zdravotného poistenia platené zamestnancami, SZČO a samoplatiteľmi. Zamestnanec bez zdravotného postihnutia odvádza po novom 5 % namiesto pôvodných 4 % a zamestnanec so zdravotným postihnutím 2,5 % namiesto 2 %. Pri SZČO a samoplatiteľoch sa sadzba zvýšila z 15 % na 16 %, respektíve zo 7,5 % na 8 % pri osobách so zdravotným postihnutím.
Dôležité je, že pri zamestnávateľoch sa sadzba zdravotného poistenia v roku 2026 nemenila oproti predchádzajúcemu obdobiu a zostáva na úrovni 11 %, resp. 5,5 % pri zamestnancoch so zdravotným postihnutím. Pôvodná formulácia, podľa ktorej mal zamestnávateľ platiť 14 % pri zamestnancovi so zdravotným postihnutím, bola nesprávna.
Od 1. januára 2026 sa zrušil inštitút vylúčenia povinnosti platiť poistné u zamestnancov a zamestnávateľov pri zákonom stanovených sociálnych situáciách. V praxi to znamená, že ak zamestnávateľ počas obdobia PN, poberania materského alebo ošetrovného zúčtuje zamestnancovi príjem, ktorý je vymeriavacím základom, poistné na sociálne poistenie sa z tohto príjmu už platí.
Táto zmena sa podľa Sociálnej poisťovne netýka povinne poistených SZČO ani dobrovoľne poistených osôb v rovnakom rozsahu ako zamestnancov a zamestnávateľov. V tomto bode preto treba rozlišovať medzi režimom zamestnanca a režimom samostatne zárobkovo činnej osoby.
Vyšší maximálny vymeriavací základ a zmeny pri SZČO
Od 1. januára 2026 sa zvýšil maximálny mesačný vymeriavací základ na sociálne poistenie z 15 730 eur na 16 764 eur. Táto zmena sa týka zamestnancov, zamestnávateľov, SZČO aj dobrovoľne poistených osôb.
Pri SZČO zároveň od 1. januára 2026 vzrástol minimálny vymeriavací základ na 914,40 eura a minimálne mesačné sociálne odvody na 303,11 eura. Sociálna poisťovňa zároveň uvádza, že vymeriavací základ SZČO sa aj naďalej štandardne prehodnocuje k 1. júlu, resp. k 1. októbru, ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania.
Najčastejšie otázky (FAQ)
- Ako ovplyvňujú odvody čistú mzdu zamestnanca?
Odvody zamestnanca znižujú jeho hrubú mzdu, teda priamo ovplyvňujú výšku čistej mzdy. Čím vyššia je sadzba odvodov, tým nižší je čistý príjem, ale zároveň tým väčšie zabezpečenie v budúcnosti (napr. dôchodok, nemocenské).
- Kedy vzniká a zaniká povinnosť platiť odvody?
Povinnosť platiť odvody vzniká dňom nástupu do zamestnania (t. j. dňom začatia pracovného pomeru).
- Čo sa deje, ak zamestnávateľ neodvedie odvody?
Ak zamestnávateľ neodvedie odvody včas alebo vôbec dopúšťa sa porušenia zákona a hrozia mu pokuty. Zároveň Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne majú právo vymáhať dlžné poistné, a to aj exekučne.
- Platí odvody aj štát?
Áno, štát platí odvody za tzv. poistencov štátu, napr. študentov denného štúdia, dôchodcov, osoby na materskej dovolenke, osoby nezamestnané a evidované na úrade práce a podobne.








