Záložné právo je bežným nástrojom zabezpečenia pohľadávok, najmä (avšak nielen) pri úvere na kúpu nehnuteľnosti. Po zániku pohľadávky jej splatením však niekedy dlžník ostáva v omyle, že záložné právo sa z katastra vymaže automaticky. V skutočnosti je potrebné podniknúť konkrétne kroky a podať návrh na jeho výmaz. V tomto článku si vysvetlíme, čo je záložné právo, ako zaniká, a čo všetko musí obsahovať návrh na jeho výmaz.
Záložné právo
Inštitút záložného práva nachádzame upravený v ustanovení § 151a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (Občiansky zákonník). V zmysle uvedeného ustanovenia slúži záložné právo na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Túto funkciu napĺňa tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (teda zálohu). K takémuto uspokojeniu môže však prísť iba vtedy, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Predpokladom pre vznik záložného práva je teda vznik pohľadávky, ktorá je záložným právom zabezpečená. Záložné právo patrí medzi zabezpečovacie inštitúty, a teda nemôže vzniknúť a existovať bez existencie samotnej zabezpečenej pohľadávky. Pokiaľ má teda veriteľ pohľadávku voči dlžníkovi, a strany sa dohodnú na jej zabezpečení takýmto spôsobom, zriadia na hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci dlžníka záložné právo. Z tejto veci sa teda stane záloh, teda predmet záložného práva. Z veriteľa sa zároveň stáva záložný veriteľ a z dlžníka sa stáva záložca.
Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka musí mať zmluva o zriadení záložného práva písomnú formu. Výnimkou je situácia, v ktorej sa zriaďuje záložné právo na hnuteľnú vec a záložné právo vzniká odovzdaním veci. V takomto prípade sa zmluva nemusí uzatvoriť v písomnej forme.
V zmysle § 151b Občianskeho zákonníka však záložné právo môže byť zriadené aj inými spôsobmi ako zmluvou, a to napríklad schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Záložné právo sa častokrát zriaďuje zmluvou medzi dlžníkom a veriteľom na zabezpečenie pohľadávky. Stretávame sa s ním tiež pri úvere na bývanie, ktorý musí byť zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, a to v zmysle § 1 ods. 2 zákona o úveroch na bývanie.
Loading ...
