Zmena trvalého pobytu dieťaťa nie je len o balení kufrov – z právneho hľadiska ide často aj o významnú zmenu v jeho živote, ktorá si vyžaduje súčinnosť oboch rodičov
Zmena trvalého pobytu dieťaťa
V tomto článku sa pozrieme na to, kto môže nahlásiť trvalý pobyt dieťaťa, kedy je potrebný súhlas druhého rodiča, a ako v praxi postupovať, aby bola zmena pobytu v súlade so zákonom a zároveň v najlepšom záujme dieťaťa.
V zmysle zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky (ZoHP) sa pobytom rozumie trvalý pobyt a prechodný pobyt.
Trvalý pobyt je pobyt v mieste stáleho bydliska občana a občan môže mať v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt na jednom mieste. Trvalý pobyt a skutočné bydlisko dieťaťa nie sú vždy to isté. Trvalý pobyt je najmä evidenčný údaj vedený štátom. V praxi však môže mať jeho zmena významné dôsledky – napríklad pri doručovaní písomností, výbere školy, komunikácii s úradmi, vybavovaní dokladov alebo pri posudzovaní rodinných pomerov. Preto by rodičia nemali zmenu trvalého pobytu dieťaťa vnímať len ako formálny úkon na úrade, najmä ak medzi nimi existuje spor o starostlivosť, styk alebo miesto, kde má dieťa reálne žiť.
Spravidla za občana mladšieho ako 18 rokov hlási trvalý pobyt jeho zákonný zástupca, najčastejšie rodič. Pri prihlasovaní dieťaťa sa predkladá najmä doklad totožnosti rodiča, rodný list dieťaťa a doklady preukazujúce oprávnenie prihlásiť osobu na danú adresu.
Súhlas oboch rodičov so zmenou pobytu dieťaťa
V prípade novonarodených detí sa trvalý pobyt dieťaťa automaticky zapisuje na miesto trvalého pobytu matky. Čo však v prípade, že sa rodičia rozviedli a dieťa je zverené do starostlivosti len jedného z nich a rodič, ktorému je zverené, sa chce presťahovať spolu s dieťaťom a zmeniť mu trvalý pobyt?
Rodič, ktorému je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti si často myslí, že môže voľne rozhodovať o dieťati bez súhlasu druhého rodiča. Toto však nie je pravda, nakoľko v podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností je potrebný súhlas oboch rodičov, čo v ust. § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoR) deklaruje aj zákon:
„Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.”
Z tohto ustanovenia vyplýva, že na rozhodovia o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností je potrebný súhlas oboch z rodičov, pričom ak tento súhlas jeden z rodičov nedá, je možné ho nahradiť rozhodnutím súdu.
Ak druhý rodič so zmenou pobytu nesúhlasí, rodič, ktorý zmenu navrhuje, by nemal situáciu riešiť jednostranným presťahovaním dieťaťa tak, že tým fakticky znemožní alebo výrazne sťaží výkon rodičovských práv druhého rodiča. V prípade nezhody je vhodné najskôr pokúsiť sa o písomnú dohodu rodičov. Ak dohoda nie je možná, rodič sa môže obrátiť na súd s návrhom, aby v konkrétnej veci rozhodol namiesto rodičov. Súd bude posudzovať najmä záujem dieťaťa, stabilitu prostredia, školu alebo škôlku, zdravotnú starostlivosť, rodinné väzby a praktickú možnosť zachovania kontaktu s oboma rodičmi.
