Skončenie pracovného pomeru dohodou patrí medzi najčastejšie a zároveň najpokojnejšie formy ukončenia pracovného vzťahu. Umožňuje zamestnávateľovi aj zamestnancovi rozísť sa bez konfliktov, na základe vzájomnej dohody a jasne stanovených podmienok. Aby však takáto dohoda bola korektne napísaná a chránila záujmy oboch strán, je dôležité vedieť, čo má obsahovať a ako ju správne formulovať.
Dohoda o skončení pracovného pomeru
Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranným právnym úkonom medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý predstavuje jeden zo spôsobov, akými možno skončiť pracovný pomer, ako to stanovuje § 59 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (Zákonník práce). Keďže ide o dvojstranný úkon, na rozdiel od výpovede musia s podmienkami a obsahom dohody súhlasiť obe strany, teda zamestnanec aj zamestnávateľ. Dohodou možno ukončiť pracovný pomer na dobu určitú, ako aj pracovný pomer na neurčitý čas.
Dohoda o skončení pracovného pomeru
Je potrebné takúto konsenzuálnu dohodu o skončení pracovného pomeru odlíšiť od dohody podľa § 78 ods. 3 Zákonníka práce, alebo podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce, ktoré predstavujú fikciu takejto dohody. Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákonníka práce sa vzťahuje na situácie, v ktorých zamestnanec skončí pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval. V takomto prípade nastáva fikcia skončenia pracovného pomeru dohodou.
Rovnaká fikcia sa uplatní aj podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce, keď zamestnávateľ neplatne skončí pracovný pomer a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. V týchto prípadoch nejde o dvojstranný právny úkon, ale len o fikciu jeho urobenia, keďže zamestnanec so zamestnávateľ dohodu reálne neuzatvoria.
