Dohoda o pracovnej činnosti – aké odvody treba z tohto typu práce odvádzať? V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, ako sa pri tomto type dohody uplatňujú odvody do sociálneho aj zdravotného poistenia, vrátane možností využitia odpočítateľných položiek.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nachádzame upravené v deviatej časti zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (Zákonník práce). Konkrétne poznáme 3 typy dohôd, ktorými v zmysle § 223 ods. 1 Zákonníka práce sú:
- dohoda o vykonaní práce – ak ide o prácu vymedzenú výsledkom,
- dohoda o pracovnej činnosti – príležitostná činnosť vymedzená druhom práce a
- dohoda o brigádnickej práci študentov – príležitostná činnosť vymedzená druhom práce, ktorú možno uzavrieť iba so študentom.
Tieto dohody má zamestnávateľ uzatvárať výnimočne na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb, okrem dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce podľa § 228a ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, na ktorú sa podmienka výnimočnosti nevzťahuje.
Keďže by malo zamestnávanie na dohody byť zamerané na výnimočné prípady (napríklad menší rozsah pracovného času a úloh), nemalo by dohodami dochádzať k nahrádzaniu klasického pracovného pomeru. Takéto typy dohôd totiž vykazujú určité špecifiká oproti klasickým pracovným zmluvám, čo sa odráža v niektorých prípadoch aj na platení odvodov.
Typy dohôd
Prvým typom je dohoda o vykonaní práce, ktorú upravuje Zákonník práce v ustanovení § 226. Táto dohoda sa uzatvára na vykonanie konkrétnej pracovnej úlohy, ktorej rozsah však nemôže presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku, pričom do rozsahu práce sa započítava aj práca, ktorú zamestnanec pre rovnakého zamestnávateľa vykonáva na základe inej dohody o vykonaní práce. Ide teda o výkon práce vymedzenej výsledkom a maximálny časový úsek, na ktorý možno túto dohodu uzavrieť, je 12 mesiacov.
Ak by zamestnanec uzavrel so zamestnávateľom dohodu o vykonaní práce, Zákonník práce nestanovuje, koľko týždenného času na nej zamestnanec môže stráviť, ale len maximálny ročný výpočet.
To znamená, že za dodržania ostatných ustanovení Zákonníka práce o pracovnom čase by mohol zamestnanec na vymedzenej úlohe odpracovať pokojne jeden týždeň 30 hodín a ďalší týždeň 35 hodín, za kalendárny rok však súhrn odpracovaných hodín nemôže presiahnuť počet 350.
