Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nachádzame upravené v deviatej časti zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (Zákonník práce). Konkrétne poznáme 3 typy dohôd, ktorými v zmysle § 223 ods. 1 Zákonníka práce sú:
-
dohoda o vykonaní práce – ak ide o prácu vymedzenú výsledkom,
-
dohoda o pracovnej činnosti – príležitostná činnosť vymedzená druhom práce a
-
dohoda o brigádnickej práci študentov – príležitostná činnosť vymedzená druhom práce, ktorú možno uzavrieť iba so študentom.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že tieto dohody má zamestnávateľ uzatvárať výnimočne na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb, okrem dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce podľa § 228a ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, na ktorú sa podmienka výnimočnosti nevzťahuje. Keďže by malo zamestnávanie na dohody byť zamerané na výnimočné prípady (napríklad menší rozsah pracovného času a úloh), nemalo by dohodami dochádzať k nahrádzaniu klasického pracovného pomeru. Takéto typy dohôd totiž vykazujú určité špecifiká oproti klasickým pracovným zmluvám, čo sa odráža v niektorých prípadoch aj na platení odvodov.
Prečítajte si aj: Dohoda o pracovnej činnosti
TYPY DOHÔD
Prvým typom je dohoda o vykonaní práce, ktorú upravuje Zákonník práce v ustanovení § 226. Táto dohoda sa uzatvára na vykonanie konkrétnej pracovnej úlohy, ktorej rozsah však nemôže presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku, pričom do rozsahu práce sa započítava aj práca, ktorú zamestnanec pre rovnakého zamestnávateľa vykonáva na základe inej dohody o vykonaní práce. Ide teda o výkon práce vymedzenej výsledkom a maximálny časový úsek, na ktorý možno túto dohodu uzavrieť, je 12 mesiacov.
Príklad: Ak by zamestnanec uzavrel so zamestnávateľom dohodu o vykonaní práce, Zákonník práce nestanovuje, koľko týždenného času na nej zamestnanec môže stráviť, ale len maximálny ročný výpočet. To znamená, že za dodržania ostatných ustanovení Zákonníka práce o pracovnom čase by mohol zamestnanec na vymedzenej úlohe odpracovať pokojne jeden týždeň 30 hodín a ďalší týždeň 35 hodín, za kalendárny rok však súhrn odpracovaných hodín nemôže presiahnuť počet 350.
Ďalej nachádzame v ustanoveniach § 227 a § 228 Zákonníka práce dohodu o brigádnickej práci študentov. Túto dohodu možno uzavrieť s osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov, pričom osoba má štatút študenta až do 31. októbra roka, v ktorom riadne ukončí stredoškolské štúdium, alebo vysokoškolské štúdium prvého stupňa v dennej forme. V prípade dovŕšenia 26 rokov v čase, keď má osoba stále status študenta, môže byť zamestnávaná na základe tejto dohody až do konca roka, v ktorom 26 rokov dovŕšila. Táto dohoda môže byť uzavretá najviac na 12 mesiacov a možno na základe nej vykonávať prácu najviac v rozsahu 20 hodín týždenne v priemere, pričom priemer sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzavretá.
Príklad: Ak uzavrie zamestnávateľ dohodu o brigádnickej práci študentov so študentom od 1. apríla do 30. novembra rovnakého roka, priemer odpracovaných hodín za týždeň sa bude počítať iba za toto obdobie. Nezáleží pritom, či jeden mesiac odpracuje študent 60 hodín a ďalší 100 hodín, ak budú pri tom dodržané ostatné ustanovenia Zákonníka práce o pracovnom čase a ak to v priemere za toto obdobie bude stále 20 hodín týždenne.
Dohoda o pracovnej činnosti, upravená v § 228a Zákonníka práce je špecifická tým, že na základe takejto dohody môže zamestnanec vykonávať pracovnú činnosť najviac v rozsahu 10 hodín týždenne. To však neplatí pre jej podkategóriu, teda pre dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. V takomto prípade môže vykonávať zamestnanec pracovnú činnosť závislú od striedania ročných období najviac 520 hodín v kalendárnom roku. Konkrétne činnosti považované za sezónnu prácu obsahuje Príloha č. 1b Zákonníka práce. Dohodu o pracovnej činnosti možno uzavrieť najviac na dobu 12 mesiacov, a dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce najviac na 8 mesiacov.
Príklad: V prípade dohody o pracovnej činnosti sa nepočíta priemer hodín za týždeň, ale hranica je stanovená na konkrétny počet hodín za každý týždeň. To znamená, že ak zamestnanec odpracuje v jeden týždeň iba 5 hodín, nemôže si to na ďalší týždeň ”dobehnúť” a odpracovať ich 15, keďže zákonný týždenný limit je 10 hodín.
ODVODY DO SOCIÁLNEJ POISŤOVNE
Ak hovoríme o odvodoch do sociálnej poisťovne, v prvom rade je kľúčové posúdiť, či má zamestnanec z dohody nárok na pravidelný alebo nepravidelný mesačný príjem (čo sa však neuplatňuje na dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce). Pravidelným príjmom je taký príjem, ktorý je zamestnancovi splatný vždy za obdobie jedného kalendárneho mesiaca. Za dohodu zakladajúcu nárok na pravidelný príjem budeme teda spravidla považovať dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov. Nepravidelným príjmom je taký, ktorého splatnosť je nastavená v iných intervaloch ako je obdobie jedného kalendárneho mesiaca, alebo príjem z dohôd, ktoré sú uzatvorené na obdobie kratšie ako je jeden mesiac. Nárok na nepravidelný príjem bude teda zakladať spravidla dohoda o vykonaní práce.
Pre výpočet výšky odvodov je taktiež dôležitá aj skutočnosť, či má zamestnanec priznanú niektorú z dôchodkových dávok, teda predčasný starobný, starobný alebo invalidný dôchodok, individuálny výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok v dôchodkovom veku (súhrnne na účely tohto článku aj ako „dôchodok”).
Výška odvodov platených zamestnancom je vo všeobecnosti nasledovná:
-
nemocenské poistenie: 1,4 %
-
invalidné poistenie: 3,0 %
-
starobné poistenie: 4,0 %
-
poistenie v nezamestnanosti: 1,0 %
Naopak výška odvodov platených zamestnávateľom je takáto:
-
nemocenské poistenie: 1,4 %
-
invalidné poistenie: 3,0 %
-
starobné poistenie: 14,0 %
-
poistenie v nezamestnanosti: 1,0 %
-
úrazové poistenie: 0,8 %
-
garančné poistenie: 0,25 %
-
rezervný fond solidarity: 4,75 %
Nemocenské, dôchodkové (teda invalidné a starobné) ako aj poistenie v nezamestnanosti sa zo strany zamestnávateľa odvádzajú iba vtedy, ak sú odvádzané aj zo strany zamestnanca, a to v závislosti od konkrétnych okolností, ktoré uvádzame nižšie. V prípade úrazového poistenia, garančného poistenia a rezervného fondu solidarity však platí, že ich zamestnávateľ odvádza za každých okolností.
Pravidelný príjem alebo sezónne práce:
Ak osoba nemá priznaný dôchodok a má pravidelný príjem alebo ak má uzavretú dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, odvádza sumu za všetky vyššie uvedené zložky sociálneho poistenia, teda 9,4 %, rovnako ako zamestnávateľ, ktorý odvádza 25,2 %.
Priznaný dôchodok alebo nepravidelný príjem:
Ak má osoba pravidelný alebo nepravidelný príjem a priznaný dôchodok, alebo ak má nepravidelný príjem, výška jej odvodov bude 7,0 %, teda iba za invalidné a starobné poistenie, pričom zamestnávateľ bude v tomto prípade odvádzať 22,8 %.
Ak má takáto osoba priznaný konkrétne starobný, predčasný starobný dôchodok alebo je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, odvody na invalidné poistenie neplatí, a teda výška jej odvodov bude 4,0 % (resp. 19,8 % pre zamestnávateľa).
Sezónna práca a dôchodok:
Ak má osoba uzavretú dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce a zároveň má priznaný starobný, predčasný starobný dôchodok alebo je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, odvody na invalidné poistenie ani na poistenie v nezamestnanosti neplatí, a teda výška jej odvodov bude 5,4 % (resp. 21,2 % pre zamestnávateľa).
Ak má osoba uzavretú dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce a zároveň má priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a dovŕšila dôchodkový vek, nevzťahuje sa na ňu poistenie v nezamestnanosti, teda výška jej odvodov bude 8,4 % (čo činí 24,2 % pre zamestnávateľa).
Dohoda o brigádnickej práci študentov:
Študenti sú pri uzavretí dohody o brigádnickej práci študentov v rámci sociálneho poistenia povinne poistení iba dôchodkovo (teda starobne = 4% a invalidne = 3%), čo predstavuje odvod vo výške 7 % (resp. 22,8 % pre zamestnávateľa).
ODVODOVÁ ODPOČÍTATEĽNÁ POLOŽKA
Vyššie uvedené však platí za predpokladu, že si zamestnanec neuplatnil odvodovú odpočítateľnú položku (OOP), ktorú si môžu uplatniť niektoré skupiny zamestnancov. V tomto prípade sa tiež uplatňuje odlišný režim pre dohodu o pracovnej činnosti na vykonanie sezónnej práce.
Dohoda o pracovnej činnosti alebo dohoda o vykonaní práce:
Osoba, ktorá má priznaný jeden z dôchodkov, si môže v rámci dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce uplatniť u zamestnávateľa OOP, pričom jej uplatnene je možné iba u jedného zamestnávateľa, ktorého o tom musí písomne informovať. Jej výška je 200 EUR (prípadne ak je príjem nižší než 200 eur tak suma tohto príjmu), a z tejto položky zamestnanec nie je povinný odvádzať sumu na dôchodkové poistenie (teda starobné a invalidné). Ak by však jeho príjem prekročil 200 eur, odvádzať sa bude na dôchodkové poistenie iba zo sumy, ktorá činí rozdiel medzi OOP a celkovým príjmom.
Príklad: Ak by si zamestnanec na základe dohody, ktorému bol priznaný jeden z dôchodkov, uplatnil OOP a mal by príjem 500 eur, odvody na dôchodkové poistenie by sa odvádzali iba zo sumy 300 eur, teda z rozdielu medzi príjmom a výškou OOP.
Dohoda o pracovnej činnosti na vykonanie sezónnej práce:
Pri dohode o pracovnej činnosti na vykonanie sezónnej je OOP uplatniteľná automaticky pre všetkých dohodárov. Vzťahuje sa na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, ktoré sa budú podobne ako pri dohode o pracovnej činnosti či dohode o vykonaní práce platiť len z rozdielu medzi OOP a celkovým príjmom. Pri tomto type dohody sa uplatňuje OOP aj v prípade, že má zamestnanec takúto dohodu uzavretú s viacerými zamestnávateľmi súčasne, a to na každý príjem zvlášť. Výška OOP pri tejto dohode však nie je stanovená fixne, ale postupne sa mení, keďže je určená ako 50% priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V roku 2025 je jej výška 715 eur.
Príklad: Zamestnanec uzavrie dve dohoy o pracovnej činnosti na vykonanie sezónnej práce s rôznymi zamestnávateľmi. Zamestnanec nie je povinný zamestnávateľov informovať o uplatnení OOP, nakoľko sa uplatní automaticky. Ak by napríklad z jednej dohody zarobil 650 eur a z druhej 915 eur, odvody sa budú platiť nasledovne: Z príjmu z prvej dohody, teda 650 eur nebude odvádzať na starobné poistenie ani poistenie v nezamestnanosti, keďže je táto suma nižšia ako výška OOP. Z príjmu z druhej dohody, teda z tých 915 eur, odvedie na starobné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti iba zo sumy 200 eur, čo činí rozdiel medzi OOP (715 eur) a jeho celkovým príjmom (915 eur).
Dohoda o brigádnickej práci študentov:
Študent si môže obdobne ako osoba s priznaným dôchodkom uplatniť OOP vo výške 200 eur (resp. vo výške príjmu ak je nižší ako 200 eur) v rámci dohody o brigádnickej práci študentov. Taktiež je možné si v takomto prípade OOP uplatniť len u jedného zamestnávateľa, ktorého je o tom potrebné písomne informovať. V prípade uplatnenia OOP sa teda budú odvody na dôchodkové poistenie odvádzať až z príjmu, ktorý presahuje 200 eur.
Príklad: Študent zamestnaný na dohodu o brigádnickej práci študentov si neuplatní OOP a jeho príjem bude 150 eur mesačne. V tomto prípade bude jeho odvod do sociálnej poisťovne z tejto sumy 7 %. Ak si však OOP uplatní, nebude povinný odvádzať do sociálnej poisťovne nič. V prípade však, že by si uplatňoval OOP a mal by príjem 550 eur, odvod by platil iba zo sumy 350 eur.
ODVODY DO ZDRAVOTNEJ POISŤOVNE
Poistné do zdravotnej poisťovne sú povinní platiť aj zamestnanci, ktorí pracujú na základe dohôd. Sadzba poistného pre zamestnanca je vo výške 4% (a pre zamestnávateľa je to 11 %). Z tejto povinnosti sú však vyňaté príjmy z dohody osoby, ktorá poberá invalidný dôchodok, starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov (ak dovŕšila dôchodkový vek), a invalidný výsluhový dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov. Za takéto osoby je totiž platiteľom zdravotného poistenia štát. Výnimkou sú rovnako aj študenti zamestnaní na základe dohody o brigádnickej práci študentov, nakoľko za týchto taktiež platí poistné štát, keďže sú považovaní za nezaopatrené deti.
