Dobrovoľne nezamestnaný je osoba, ktorá nie je zamestnaná, nepodniká a zároveň nie je poistencom štátu. Hoci evidencia na úrade práce nie je povinná, rozhodnutie zostať mimo evidencie má dôležité následky najmä pri platení zdravotného poistenia, nároku na dávku v nezamestnanosti a dobrovoľnom sociálnom poistení. V článku vysvetľujeme, kto sa považuje za dobrovoľne nezamestnanú osobu, kedy za ňu platí zdravotné poistenie štát, koľko musí ako samoplatiteľ platiť v roku 2026 a aké povinnosti jej môžu vzniknúť voči úradu práce, zdravotnej poisťovni a Sociálnej poisťovni.
Evidencia na úrade práce
Evidencia na úrade práce nie je povinná. Pre osobu však môže byť výhodná, najmä preto, že pri splnení podmienok môže vzniknúť nárok na dávku v nezamestnanosti a za uchádzača o zamestnanie platí zdravotné poistenie štát.
Nezamestnaným osobám nevzniká zákonná povinnosť prihlásiť sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o službách zamestnanosti). Do tejto evidencie môže byť zaradená podľa § 6 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti iba osoba, ktorá nie je zamestnancom a nie je ani v inom pracovnoprávnom vzťahu, neprevádzkuje či nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a nezarába v žiadnej inej krajine. Pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je potrebné v zmysle § 34 ods. 1 podať žiadosť na úrade, v ktorého územnom obvode má osoba trvalý pobyt.
Zákon o službách zamestnanosti však v § 6 ods. 2 upravuje aj činnosti, ktoré osoba môže vykonávať a ostane jej zachovaný status uchádzača o zamestnanie – napríklad môže mať za určitých podmienok uzavretú dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, vykonávať funkciu člena volebnej komisie či funkciu poslanca obecného zastupiteľstva.
Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je tiež podmienkou pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Spolu s tým sa spája podmienka, že v posledných štyroch rokoch pred zaradením do tejto evidencie bola osoba zamestnaná minimálne dva roky, a to v súlade s § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon o sociálnom poistení).
Osoba, ktorá je zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, má podľa § 34 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti povinnosť aktívne si hľadať zamestnanie, pričom túto aktivitu musí úradu aj preukazovať. Ďalšou povinnosťou v zmysle § 34 ods. 8 zákona o službách zamestnanosti je byť úradu k dispozícii do troch pracovných dní odo dňa vyzvania, a to na účel ponuky vhodného zamestnania, či na účel ponuky niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce. Neplnenie si týchto povinností môže byť podľa § 36 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti klasifikované ako nespolupráca uchádzača o zamestnanie s úradom, čo môže mať dôsledok vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ako to stanovuje § 36 ods. 2 písm. b).
Od 1. januára 2026 sa dávka v nezamestnanosti poskytuje počas šesťmesačného podporného obdobia odstupňovane: prvé tri mesiace vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu, štvrtý mesiac 40 %, piaty mesiac 30 % a šiesty mesiac 20 % denného vymeriavacieho základu.
Odvody na sociálne poistenie
Dobrovoľne nezamestnaná osoba nemá povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie, avšak aj napriek tomu sa môže rozhodnúť dať sa dobrovoľne poistiť. Zákon o sociálnom poistení ponúka nasledovné alternatívy, v ktorých sa môže dobrovoľne nezamestnaná osoba poistiť:
- Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti;
- Dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie; alebo
- Dobrovoľné dôchodkové poistenie.
Z ustanovení § 14 ods. 2; § 15 ods. 5 a § 19 ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení vyplývajú iba uvedené kombinácie, čo znamená, že dobrovoľne nezamestnaná osoba sa napríklad nemôže dať poistiť iba nemocensky alebo iba v nezamestnanosti. Osoba, ktorá je dobrovoľne dôchodkovo poistená, musí zároveň platiť poistné aj do rezervného fondu solidarity, ako to stanovuje § 128 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom poistení.
Výška odvodov na uvedené poistenie je nasledovná:
- Nemocenské poistenie – 4,4 % vymeriavacieho základu
- Dôchodkové poistenie:
- Starobné poistenie – 18 % z vymeriavacieho základu
- Invalidné poistenie – 6 % z vymeriavacieho základu
- Poistenie v nezamestnanosti – 2 % z vymeriavacieho základu
- Poistné do rezervného fondu solidarity – 4,75 % z vymeriavacieho základu.
Výška vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvádza poistné je podľa § 138 ods. 4 zákona o sociálnom poistení suma určená poistencom, ktorá však nemôže byť nižšia, než je minimálny vymeriavací základ. V súlade s § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení predstavuje minimálny vymeriavací základ 50% priemernej mesačnej mzdy spred 2 rokov, aktuálne z roku 2023, čo činí 715 eur. Od 1.1.2026 však v rámci konsolidácie dôjde k zmene. Po novom sa minimálny odvod do Sociálnej poisťovne bude odvádzať zo 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, teda 914,4 eur.
Dobrovoľné sociálne poistenie môže síce predstavovať zvýšené náklady pre nezamestnanú osobu, ale na druhú stranu je výhodou nepretrhnutie dôchodkového sporenia, či neprerušenie doby poistenia pre účely priznania nároku na materské.
Pre rok 2026 bude výška minimálnych odvodov na sociálne poistenie nasledovná:
- Nemocenské poistenie: 40,23 €
- Dôchodkové poistenie:
- Starobné: 164,59 €
- Invalidné: 54,86 €
- Poistenie v nezamestnanosti: 18,28 €
- Rezervný fond solidarity: 43,43 €
