Zmena trvalého pobytu dieťaťa nie je len o balení kufrov – z právneho hľadiska ide často aj o významnú zmenu v jeho živote, ktorá si vyžaduje súčinnosť oboch rodičov
Zmena trvalého pobytu dieťaťa
V tomto článku sa pozrieme na to, kto môže nahlásiť trvalý pobyt dieťaťa, kedy je potrebný súhlas druhého rodiča, a ako v praxi postupovať, aby bola zmena pobytu v súlade so zákonom a zároveň v najlepšom záujme dieťaťa.
V zmysle zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky (ZoHP) sa pobytom rozumie trvalý pobyt a prechodný pobyt.
Trvalý pobyt je pobyt v mieste stáleho bydliska občana a občan môže mať v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt na jednom mieste.
Spravidla za občana, ktorý je mladší ako 15 rokov, je povinný hlásiť trvalý pobyt jeho zákonný zástupca, najčastejšie teda rodič.
Pre nahlásenie trvalého pobytu predloží zákonný zástupca dieťaťa do 15 rokov rodný list a doklad o oprávnení užívať byt alebo inú obytnú miestnosť alebo písomný súhlas vlastníka bytu alebo nájomcu bytu alebo inej obytnej miestnosti vo vzťahu k iným občanom, ktorých vo svojom byte alebo v inej obytnej miestnosti ubytoval, alebo písomný súhlas prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia vo vzťahu k občanom, ktorých vo svojom ubytovacom zariadení ubytoval.
Súhlas oboch rodičov so zmenou pobytu dieťaťa
V prípade novonarodených detí sa trvalý pobyt dieťaťa automaticky zapisuje na miesto trvalého pobytu matky. Čo však v prípade, že sa rodičia rozviedli a dieťa je zverené do starostlivosti len jedného z nich a rodič, ktorému je zverené, sa chce presťahovať spolu s dieťaťom a zmeniť mu trvalý pobyt?
Rodič, ktorému je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti si často myslí, že môže voľne rozhodovať o dieťati bez súhlasu druhého rodiča. Toto však nie je pravda, nakoľko v podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností je potrebný súhlas oboch rodičov, čo v ust. § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoR) deklaruje aj zákon:
„Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.”
Z tohto ustanovenia vyplýva, že na rozhodovia o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností je potrebný súhlas oboch z rodičov, pričom ak tento súhlas jeden z rodičov nedá, je možné ho nahradiť rozhodnutím súdu.
