Za prácu v utorok 15. septembra 2026 patrí zamestnancom príplatok za sviatok — najmenej sto percent priemerného zárobku navyše k dosiahnutej mzde. Sviatok Sedembolestnej Panny Márie totiž v tomto roku nie je dňom pracovného pokoja, na účely odmeňovania však sviatkom zostáva.
Znamená to, že zamestnávateľ môže na tento deň bežne rozvrhnúť prácu a kto ju odpracuje, má nárok na zvýhodnenie. Rovnaké pravidlo platí aj pre 8. máj 2026. Ide o dôsledok konsolidácie verejných financií, ktorá počet dní pracovného pokoja dočasne znížila.
Sviatok, ktorý je zároveň pracovným dňom
Dni pracovného pokoja vymedzuje § 94 Zákonníka práce — sú to dni nepretržitého odpočinku v týždni a sviatky. Zákon o štátnych sviatkoch (č. 241/1993 Z. z.) v znení konsolidačného zákona č. 261/2025 Z. z. však určil, že 8. máj a 15. september 2026 nie sú v tomto roku dňami pracovného pokoja.
V praxi je 15. september bežným pracovným dňom. Zamestnávateľ naň môže rozvrhnúť pracovný čas rovnako ako na ktorýkoľvek iný utorok a zamestnanec, ktorému pripadne zmena, je povinný pracovať. Osobitná ochrana, ktorá inak prácu v dňoch pracovného pokoja obmedzuje, sa naň nevzťahuje.
Konsolidácia verejných financií ubrala dni pracovného pokoja postupne: 1. september (Deň Ústavy SR) prišiel o voľno od roku 2024, 17. november od roku 2025 a pre rok 2026 k nim pribudli 8. máj a 15. september. Kým prvé dva dni stratili status dňa pracovného pokoja natrvalo, pri 8. máji a 15. septembri ide zatiaľ len o tento jeden rok.
Za odpracovanú hodinu patrí príplatok za sviatok
Kľúčové je, že deň zostáva sviatkom na účely odmeňovania. Podľa § 122 ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi za prácu vo sviatok dosiahnutá mzda a k nej mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Za každú odpracovanú hodinu tak dostane zhruba dvojnásobok toho, čo by zarobil v bežný deň.
Zjednodušene: ak sa hodinová mzda zamestnanca rovná jeho priemernému zárobku, za hodinu odpracovanú 15. septembra dostane jednu hodinovú mzdu a k nej ešte najmenej toľko istého navyše. Zvýhodnenie sa počíta z priemerného zárobku, nie zo základnej mzdy, takže presná suma závisí od predchádzajúcich zárobkov zamestnanca.
Za odpracovanú hodinu: dosiahnutá mzda plus mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % priemerného zárobku. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na náhradnom voľne, namiesto príplatku dostane voľno a zaň náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Kedy voľno ani príplatok nepatria
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že mu za prácu vo sviatok poskytne náhradné voľno namiesto zvýhodnenia (§ 122 ods. 2). Za čas jeho čerpania patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume priemerného zárobku — príplatok už v tom prípade nedostane.
Osobitne sú na tom vedúci zamestnanci. S nimi možno dojednať mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok; vtedy im zvýhodnenie ani náhradné voľno nepatria.
A pozor na náhradu mzdy za samotný sviatok: tá podľa § 122 ods. 3 patrí len zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho pracovný deň. Keďže 15. september 2026 dňom pracovného pokoja nie je, tento nárok pri ňom nevzniká — kto v tento deň nepracuje, nemá zaň automaticky nárok na mzdu.
V čom sa 15. september líši od 1. septembra
Netreba si ho zamieňať s 1. septembrom. Deň Ústavy SR je od roku 2024 síce naďalej štátnym sviatkom, no nie je sviatkom na účely Zákonníka práce — práca v tento deň sa preto odmeňuje len bežnou mzdou, bez stopercentného príplatku. Rovnako je na tom 17. november. O tomto rozdiele sme písali v článku o príplatku za prácu 1. septembra.
Pri 15. septembri je to naopak: hoci ide o pracovný deň, na účely mzdy zostáva sviatkom, a zvýhodnenie preto patrí. Pravidlá pre tento deň zhrnul aj Národný inšpektorát práce.
- 15. september 2026 je pracovný deň — kto má naň zmenu, musí pracovať.
- Za odpracovaný čas patrí príplatok najmenej 100 % priemerného zárobku.
- Kto v tento deň nepracuje, nemá zaň nárok na náhradu mzdy.
