Zamestnanci, ktorí pracujú 1. septembra, príplatok za sviatok nedostanú

Kto v utorok 1. septembra pôjde do práce, príplatok za sviatok nedostane — a to aj napriek tomu, že ide o štátny sviatok. Deň Ústavy Slovenskej republiky totiž zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch výslovne vyníma spomedzi dní pracovného pokoja aj spomedzi sviatkov na účely Zákonníka práce.

Rozdiel medzi „štátnym sviatkom” a „sviatkom” nie je slovíčkarenie. Rozhoduje o tom, či zamestnancovi patrí navyše sto percent priemerného zárobku. A o dva týždne, 15. septembra, to bude presne naopak.

Jedna veta zákona, ktorá o tom rozhoduje

§ 2 ods. 3 zákona o štátnych sviatkoch hovorí, že štátny sviatok podľa § 1 písm. d), e) a f) nie je dňom pracovného pokoja ani „sviatkom podľa osobitného predpisu”. Poznámka pod čiarou označuje za tento osobitný predpis Zákonník práce.

Ide o tri dni:

• 1. september — Deň Ústavy Slovenskej republiky,
• 28. október — Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu,
• 17. november — Deň boja za slobodu a demokraciu.

Ostatné štátne sviatky, teda 1. január, 5. júl a 29. august, dňami pracovného pokoja zostávajú.

Zákonník práce k tomu v § 94 ods. 1 dodáva, že dňami pracovného pokoja sú dni nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni a sviatky, „ak osobitný predpis neustanovuje inak”. Práve touto spojkou sa obe úpravy prepájajú: zákon o štátnych sviatkoch je ten osobitný predpis, ktorý pre tri uvedené dni ustanovuje inak.

Príplatok za sviatok ani náhradné voľno nepatria

Za prácu vo sviatok patrí podľa § 122 ods. 1 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % priemerného zárobku. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne, môže namiesto príplatku dostať náhradné voľno (§ 122 ods. 2).

Keďže 1. september sviatkom na účely Zákonníka práce nie je, nepatrí zamestnancovi ani jedno. Je to bežný pracovný deň — kto v ten deň pracovať nechce, musí zamestnávateľa požiadať o dovolenku ako v ktorýkoľvek iný pracovný deň. Neuplatní sa ani náhrada mzdy podľa § 122 ods. 3, ktorá inak patrí zamestnancovi, ktorému mzda ušla preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň.

Nezáleží pritom na tom, či má zamestnanec mesačnú alebo hodinovú mzdu. Mzdové zvýhodnenie podľa § 122 ods. 1 patrí za prácu vo sviatok bez ohľadu na formu mzdy — a keďže 1. september sviatkom podľa Zákonníka práce nie je, nepatrí nikomu. Kto v ten deň odpracuje zmenu, dostane ju zaplatenú v základnej sadzbe, bez stopercentného navýšenia.

Zamestnávateľ môže dať viac, napríklad na základe kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy. Zo zákona mu to však nevyplýva.

Od kedy je tento štátny sviatok bez príplatku

Nie je to novinka tohto roka a možno práve preto sa na ňu zabúda. Z porovnania účinných znení zákona na Slov-Lexe vyplýva táto chronológia:

• do konca roka 2023 sa výnimka vzťahovala len na 28. október,
• od 1. januára 2024 sa k nemu pridal 1. september,
• od 1. novembra 2025 aj 17. november.

Obchody môžu mať otvorené

Zákaz maloobchodného predaja viaže Zákonník práce v § 94 ods. 5 na uzavretý zoznam dní: 1. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, 24. december po 12.00 hodine, 25. december a 26. december. 1. september v tomto zozname nie je, obchody teda môžu predávať bez obmedzenia.

Neuplatní sa ani § 94 ods. 4, podľa ktorého možno vo sviatok nariadiť len vybrané druhy prác. Zamestnávateľ tak môže 1. septembra nariadiť prácu ako v ktorýkoľvek iný pracovný deň.

Podrobnejšie sme príplatky rozoberali v článku Príplatky za prácu nadčas: Čo sa mení v roku 2026?.