V prvej časti sme vysvetlili, že súd musí pri zrušení spoluvlastníctva najprv zvážiť rozdelenie pozemku a vyplatenie prichádza na rad až potom. Rozdeleniu však môže brániť zákon – najmä pri poli, lúke, lese či vinici za obcou. A aj keď zákon nebráni, spor sa dá prehrať zlou prípravou. V druhej časti sa pozrieme na zákaz drobenia pozemkov a na to, čo pripraviť ešte pred prvým pojednávaním.
Pri poľnohospodárskych pozemkoch, lesoch a viniciach mimo zastavaného územia obce nesmie rozdelením spravidla vzniknúť poľnohospodársky pozemok menší ako 3 000 m² alebo lesný pozemok menší ako 5 000 m². Zákaz neplatí, ak sa pozemok delí na účely výstavby alebo podľa projektu pozemkových úprav – to však treba preukázať. A dôkazy, vrátane geometrického plánu, treba predložiť už súdu prvej inštancie.
Čo je zákaz drobenia a koho sa týka
Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom bráni tomu, aby sa poľnohospodárska a lesná pôda ďalej drobila na malé kúsky. Týka sa poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a viníc, ktoré ležia mimo zastavaného územia obce (§ 21 ods. 1). Podľa § 23 ods. 1 nemôže ani rozhodnutím súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva vzniknúť poľnohospodársky pozemok menší ako 3 000 m² alebo lesný pozemok menší ako 5 000 m².
Ak by nový pozemok bol väčší ako tieto minimá, ale menší ako 20 000 m², zákon nezakazuje rozdelenie, ale nadobúdateľ platí odvod (§ 22 ods. 1).
V obci zákaz neplatí
Pozemky v zastavanom území obce zákon o zákaze drobenia neobmedzuje. Dobre to ukazuje spor z Čadce: okresný súd pozemok rozdelil a uviedol, že keďže leží v intraviláne, deľba nie je obmedzená výmerou ako pri pozemkoch za obcou. Krajský súd v Žiline rozsudok potvrdil a Najvyšší súd dovolanie odmietol (sp. zn. 9Cdo/230/2021).
Za obcou môže byť malý podiel problém
Opačnú situáciu riešil spor z Bratislavy. Spoluvlastníkovi patril podiel 13/96, čo zodpovedalo približne 198 m². V konaní nebolo sporné, že rozdelenie podľa podielov nie je možné pre zákaz drobenia, a súd preto prešiel k prikázaniu pozemku za náhradu. Najvyšší súd dovolanie odmietol (sp. zn. 7Cdo/103/2022). Zaujímavé je, že pozemok bol podľa územného plánu určený na zastavanie – súd preto náhradu nepočítal podľa ceny ornej pôdy, ale podľa ceny budúceho stavebného pozemku. Z rozhodnutia pritom nevyplýva, že by sa niektorá strana dovolávala výnimky pre výstavbu – žalobca sám žiadal prikázanie celého pozemku.
Výnimky: stavebné pozemky a pozemkové úpravy
Zákon pamätá aj na situácie, keď drobenie dáva zmysel. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. sa zákaz neuplatní najmä vtedy, ak:
- sa pozemok rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť, alebo podľa projektu pozemkových úprav – písm. a),
- sa časť pozemku odčleňuje a pričleňuje k susednému pozemku, pričom nevzniká nový samostatný pozemok – písm. c),
- ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom na záhradkárske a rekreačné účely – písm. d).
Pre spoluvlastníkov je najdôležitejšia prvá výnimka. Ak obec s lokalitou v územnom pláne počíta na výstavbu, alebo ak nové usporiadanie vychádza z pozemkových úprav, cesta k rozdeleniu je otvorená. Výnimku však treba doložiť – typicky schváleným územným plánom alebo projektom pozemkových úprav. Samotné tvrdenie, že sa tam raz bude stavať, nestačí.
Druhú výnimku riešil spor z Lučenca: znalec navrhol odčleniť podiel jedného spoluvlastníka a pričleniť ho k jeho susednému pozemku. Zvyšok mal zostať v spoluvlastníctve ostatných, tí to však odmietli. Súd preto uzavrel, že rozdelenie nie je dobre možné, a pozemok prikázal za náhradu. Najvyšší súd dovolanie odmietol (sp. zn. 8Cdo/111/2024).
