Daňová amnestia predstavuje opatrenie štátu súvisiace s konsolidačnými opatreniami prijatými v septembri tohto roku, v dôsledku ktorých sa vláda snaží znížiť štátny dlh a zabezpečiť vyšší príjem financií do štátneho rozpočtu. Jedným z opatrení je aj daňová amnestia alebo tzv. generálny daňový pardon. Ten súvisí s odpustením pokút za nedoplatky na daniach. Štát totiž verí, že odpustenie pokút a sankčných úrokov za neuhradené dane voči daňovým a colným úradom motivuje dlžníkov uhradiť nezaplatené dane, čím sa podarí zvýšiť rozpočet Slovenskej republiky. Daňová amnestia sa bude vzťahovať na tých daňovníkov, ktorí zaplatia daňový nedoplatok, resp. priznajú ho dodatočne v daňovom priznaní, a to v období od 1. januára do 30. júna 2026.
Daňová amnestia motivuje dlžníkov uhradiť nezaplatené dane
Nezaplatené dane sú pohľadávkami štátu
Daňové nedoplatky predstavujú osobitnú kategóriu pohľadávok štátu, ktoré vznikajú v dôsledku nesplnenia daňovej povinnosti riadne a včas. Ide o sumy daní, úrokov z omeškania, pokút alebo iných plnení, ktoré daňový subjekt neuhradil v lehote splatnosti. Ich existencia signalizuje porušenie daňovej povinnosti a zároveň zakladá právomoc správcu dane uplatniť zákonom stanovené nástroje na zabezpečenie a vymoženie príjmov verejného rozpočtu.
Základnou procesnou normou daňového práva na Slovensku je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok). Ten síce neurčuje samotné dane, pretože tie sú jednotlivo upravené v osobitných daňových zákonoch, ale upravuje postup pri správe daní, teda ako sa dane spravujú, vyberajú, kontrolujú a vymáhajú. V jeho zmysle platí, že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Kedy vzniká daňový nedoplatok a ako ho štát vymáha
V prípade, ak si daňovník nesplní svoje daňové povinnosti a neodvedie dane včas, stáva sa daňovým dlžníkom. Daňový úrad potom môže pristúpiť k vydaniu výkazu nedoplatkov alebo k vyrubeniu dane, ak má preukázané, že daňová povinnosť vznikla a nebola splnená v zákonom stanovenej lehote. Výkaz daňových nedoplatkov predstavuje osobitný exekučný titul, ktorý umožňuje správcovi dane priamo iniciovať daňovú exekúciu bez potreby súdneho rozhodnutia.
V prípade vyrubenia dane ide o správne rozhodnutie, ktorým správca dane autoritatívne určí výšku daňovej povinnosti, pokiaľ nebola splnená dobrovoľne alebo bola zistená v rámci kontroly. Po právoplatnosti výkazu nedoplatkov, resp. rozhodnutia o vyrubení dane je správca dane oprávnený pristúpiť k výkonu daňovej exekúcie.
V našom právnom poriadku platí, že vymáhanie daňových nedoplatkov je zabezpečené správcom dane samotným. To v praxi znamená, že daňové pohľadávky sú vymáhané v rámci režimu daňovej exekúcie a nie prostredníctvom súdnej exekúcie, resp. prostredníctvom súdneho exekútora. Ak daňový úrad zistí, že daňovník si nesplnil daňové povinnosti môže daň vymáhať priamo od dlžníka bez potreby tretej osoby.
