Príspevok na bývanie predstavuje významnú súčasť sociálneho zabezpečenia, ktorej cieľom je zmierniť dopady bytovej núdze u osôb a domácností s nízkymi príjmami. V podmienkach Slovenskej republiky je príspevok na bývanie jedným z nástrojov, ktorým štát reaguje na zníženú dostupnosť primeraného bývania pre ekonomicky slabšie skupiny obyvateľstva. Ide o nenávratnú dávku štátnej sociálnej pomoci, ktorú upravuje zákon o pomoci v hmotnej núdzi.
Príspevok na bývanie je pomocou pre osoby v hmotnej núdzi
Príspevok na bývanie je pomocou pre osoby v hmotnej núdzi
Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Nárok na príspevok na bývanie má osoba alebo domácnosť, ktorá sa nachádza v hmotnej núdzi, t. j. jej príjem nedosahuje životné minimum a zároveň nemá majetok, ktorý by mohol pokryť jej základné životné potreby. Hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti. Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá napríklad:
- dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,
- je poberateľom predčasného starobného dôchodku,
- je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
- je nezaopatreným dieťaťom,
- je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,
- je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roka veku dieťaťa,
- sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie,
- sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou,
- je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaná na osobnú asistenciu alebo opatrovanie alebo sociálnu službu v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a podobne.
Fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima, pokiaľ si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu.
