Daň z nehnuteľností pri viacpodlažných firemných budovách by sa mohla zvýšiť. Ministerstvo financií pripravilo novelu zákona o miestnych daniach (č. 582/2004 Z. z.), ktorá dáva obciam voľnejšie ruky pri zdaňovaní výškových nebytových stavieb — administratívnych budov, skladov, hál, obchodných centier či hotelov.
Vlastníkov rodinných domov a bytov sa zmena netýka. Pre nich zostáva všetko po starom. Dotkne sa predovšetkým firiem, ktoré vlastnia veľké viacpodlažné objekty, a samospráv, ktoré budú môcť z takýchto stavieb vyberať vyššiu daň.
Čo je príplatok za podlažie
Daň zo stavieb sa počíta zo zastavanej plochy a ročnej sadzby, ktorú určuje obec. Pri viacpodlažných stavbách sa k nej pripočítava takzvaný príplatok za podlažie — suma za každé ďalšie nadzemné aj podzemné podlažie okrem prvého nadzemného.
Dnes zákon tento príplatok stropuje: obec ho môže vo všeobecne záväznom nariadení určiť najviac na 0,33 eura za každé ďalšie podlažie (§ 12 ods. 3). Práve tento strop chce ministerstvo pri nebytových stavbách zrušiť.
V praxi to znamená, že čím viac podlaží budova má, tým viac sa príplatok na výslednej dani prejaví. Pri výškových skladoch či kancelárskych vežiach s desiatkami poschodí môže ísť o podstatnú časť ročnej dane.
Čo sa má zmeniť
Po novom by o výške príplatku za podlažie pri viacpodlažných nebytových stavbách rozhodovali samotné obce. Mohli by ho určiť aj nad doterajšiu hranicu a odstupňovať podľa toho, v ktorom katastrálnom území stavba stojí a o aký druh stavby ide.
Pri stavbách na bývanie — teda pri rodinných a bytových domoch — pôvodný strop 0,33 eura zostáva zachovaný. Majitelia bytov a domov tak ani po novele nezaplatia z tohto titulu viac.
- Rodinné a bytové domy: strop príplatku za podlažie zostáva na 0,33 eura.
- Nebytové viacpodlažné stavby: strop sa ruší, výšku určí obec vo VZN.
- Vyššia daň nie je automatická — platí len tam, kde obec nariadenie zmení.
Koho sa vyššia daň z nehnuteľností dotkne
Vyššia daň nebude plošná. Ak obec svoje nariadenie nezmení, vlastníci nehnuteľností nezaplatia ani o cent viac. Novela samospráve dáva možnosť, nie povinnosť, a rozdiely medzi jednotlivými mestami sa tak môžu prehĺbiť.
Dotknúť sa môže najmä majiteľov administratívnych budov, kancelárskych komplexov, výrobných hál, logistických parkov, veľkých skladov, obchodných centier a hotelov. Práve pri týchto stavbách, ktoré mávajú veľa podlaží, by zrušenie stropu mohlo daň citeľne zvýšiť — rozhodovať však budú jednotlivé mestá a obce.
Prečo to štát robí
Ministerstvo financií argumentuje tým, že o miestnej dani má rozhodovať samospráva, ktorá najlepšie pozná pomery vo svojom území. Doterajší jednotný strop podľa neho nezohľadňoval rozdiely medzi malou obcou a veľkým mestom s komerčnými výškovými budovami.
Obce tak dostanú nástroj, ako z lukratívnych nebytových stavieb vybrať vyššiu daň do vlastného rozpočtu. Zároveň si zachovajú možnosť ponechať daň na doterajšej úrovni, ak to uznajú za vhodné.
Pre samosprávy ide o jeden z mála spôsobov, ako posilniť vlastné príjmy bez zásahu štátu. Pre firmy to naopak môže znamenať vyššie prevádzkové náklady, ktoré sa môžu premietnuť do cien nájmov v komerčných priestoroch.
Od kedy by zmena platila
Ide zatiaľ o návrh. Ministerstvo financií ho predložilo do legislatívneho procesu a čaká ho schválenie vládou a parlamentom. Účinnosť navrhlo od 1. novembra 2026; keďže však novela zatiaľ neprešla, termín sa môže posunúť.
Majitelia firemných nehnuteľností by preto mali sledovať nariadenia svojej obce — práve v nich sa po prípadnom schválení novely rozhodne o konkrétnej výške dane na nasledujúce zdaňovacie obdobie. Nové nariadenie totiž obce zvyknú prijímať ku koncu kalendárneho roka.
