Bývalý konateľ a chýbajúce peniaze: v spore rozhodnú doklady a lehoty

Keď súdy rozdelili bremeno nesprávne

Ako veľmi na tom záleží, ukazuje vec, ktorú riešil Ústavný súd SR (nález z 2. marca 2023, sp. zn. III. ÚS 621/2022). Správca konkurznej podstaty žaloval bývalú konateľku, ktorá bola zároveň jedinou spoločníčkou, o 42 900 EUR vybratých z účtu spoločnosti. Okresný súd žalobu zamietol a krajský súd to potvrdil. Podľa nich správca nepreukázal, že konateľka peniaze minula inak ako v prospech spoločnosti.

Ústavný súd uviedol, že súdy tým neprimerane preniesli dôkazné bremeno na žalobcu. Preukázať, že s peniazmi naložila s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti, mala konateľka. Najvyššiemu súdu, ktorý dovolanie žalobcu odmietol, vytkol porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu.

Pre spoločnosť z tohto nálezu vyplýva ešte jedna vec. Nezáleží na tom, z akého právneho dôvodu žalobca nárok uplatnil, pretože právne posúdenie je vecou súdu. Aj žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia teda súd môže posúdiť podľa § 135a.

Kedy konateľa kryje rozhodnutie spoločníkov

Konateľ nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil tým, že vykonával uznesenie valného zhromaždenia (§ 135a ods. 3). Táto ochrana má hranice. Neplatí, ak je uznesenie v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, a neplatí ani pri povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Súhlas dozornej rady konateľa nechráni vôbec.

Ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia on. Jeho rozhodnutie musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak zákon neustanovuje inak (§ 132 ods. 1). Ústny pokyn preto ako ochrana pravdepodobne neobstojí, keďže nemá formu, ktorú zákon vyžaduje. Neistota je aj pri dodatočnom súhlase. Zákon chráni konanie, ktorým konateľ uznesenie vykonával. Ak spoločníci krok schvália až potom, čo ho konateľ urobil, doslovný výklad zákona hovorí skôr proti tomu, aby išlo o vykonávanie uznesenia.

Kedy rozhodnutie spoločníkov konateľa nechráni
  • Uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.
  • Ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
  • Konateľ sa spolieha len na súhlas dozornej rady.
  • Jediný spoločník dal len ústny pokyn, hoci jeho rozhodnutie má mať písomnú formu.

Kto môže konateľa žalovať

Nárok patrí spoločnosti a v jej mene ho často uplatní nový konateľ po zmene vo vedení alebo po predaji obchodného podielu. Ak to spoločnosť neurobí, môže nárok v jej mene uplatniť ktorýkoľvek spoločník. Trovy konania znáša on, a ak súd prizná spoločnosti ich náhradu, dostane ju spoločník (§ 122 ods. 3 a 4).

Veriteľ, ktorý nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti, môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nárok spoločnosti voči konateľovi. Konateľ sa mu bráni rovnako ako spoločnosti (§ 135a ods. 5). V konkurze tieto nároky uplatňuje správca konkurznej podstaty. Žalovať možno aj osobu, ktorá spoločnosť fakticky riadila bez toho, aby bola konateľom vymenovaná (§ 66 ods. 7).

Potrebujete poradiť?
Riešite spor s bývalým konateľom alebo od vás spoločnosť žiada náhradu škody? Odbornú konzultáciu vám poskytne advokátska kancelária STEINIGER | law firm.
SpäťStrana 2 / 4Ďalej
Zdroj: Slovlex
Tagy:
JUDr. Ondrej Steiniger
Ondrej je advokát a spoluzakladateľ AK STEINIGER | law firm. Špecializuje sa na korporátne právo, trestné právo, právo nehnuteľností a a ochranu duševného vlastníctva.
JUDr. Ondrej Steiniger
Ondrej je advokát a spoluzakladateľ AK STEINIGER | law firm. Špecializuje sa na korporátne právo, trestné právo, právo nehnuteľností a a ochranu duševného vlastníctva.

Najčítanejšie