Zneužitie práva a trestný čin skrátenia dane: kde je hranica (2. časť)

2. Ako sa protokol dostane do trestného spisu

Skôr než prejdeme k jadru veci, treba pomenovať cestu, ktorou sa výsledok daňovej kontroly ocitne v policajnom spise, pretože práve na nej sa podľa môjho názoru otvára prvý priestor na obranu.

Podľa § 3 ods. 2 Trestného poriadku sú štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na správcu dane a podľa mojich skúseností býva najčastejším dôvodom, pre ktorý sa vec po skončení kontroly dostane k polícii. Ide o povinnosť procesnej povahy, ktorú netreba zamieňať s trestným činom neoznámenia trestného činu podľa § 340 Trestného zákona, keďže ten sa vzťahuje len na zločiny s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov a na trestné činy korupcie, čo pri § 276 nie je splnené ani v najprísnejšom odseku 4 so sadzbou tri až desať rokov.

Povinnosť oznámiť však nie je totožná s oprávnením odovzdať spis. Podľa § 3 ods. 4 Trestného poriadku nie je ustanoveniami o súčinnosti a o oznamovacej povinnosti dotknutá povinnosť zachovávať daňové tajomstvo. Podľa § 3 ods. 5 môže údaje, ktoré sú predmetom daňového tajomstva, požadovať pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor a s jeho predchádzajúcim súhlasom aj policajt, v konaní pred súdom predseda senátu. Na strane daňového poriadku tomu zodpovedá § 11 ods. 2 a ods. 4, podľa ktorých možno daňové tajomstvo použiť len na plnenie úloh podľa tohto zákona, osobitných predpisov alebo medzinárodnej zmluvy a oznámi alebo sprístupní sa tomu, kto oprávnenosť vyplývajúcu z plnenia svojich úloh preukáže. Informácia o takom oznámení alebo sprístupnení sa podľa § 11 ods. 6 ukladá v spise daňového subjektu, a to s výnimkou automatického sprístupnenia prostredníctvom informačného systému finančnej správy.

Pre obhajobu z toho plynú dve overiteľné otázky. Prvou je, či údaje z daňového spisu vyžiadal prokurátor alebo policajt s jeho predchádzajúcim súhlasom a či je tento súhlas v spise zdokumentovaný, pričom k tomu slúži aj záznam podľa § 11 ods. 6 daňového poriadku, ak nešlo o automatické sprístupnenie. Druhou je, čo presne bolo poskytnuté, keďže oznámenie skutočností nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu a odovzdanie celého kontrolného spisu nie sú to isté.

Dve otázky pre obhajobu

1. Vyžiadal údaje z daňového spisu prokurátor alebo policajt s jeho predchádzajúcim súhlasom (§ 3 ods. 5 Trestného poriadku) a je to v spise zdokumentované? Vodidlom je aj záznam podľa § 11 ods. 6 daňového poriadku.

2. Čo presne bolo poskytnuté? Oznámenie skutočností a odovzdanie celého kontrolného spisu nie sú to isté.

Opačným smerom pôsobí § 61 daňového poriadku. Podľa odseku 1 písm. a) správca dane daňové konanie preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, a podľa písmena b) ho prerušiť môže, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa § 46 ods. 10 sa toto ustanovenie primerane použije aj na prerušenie daňovej kontroly, ktorej lehota je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Prerušenie pre súbežne vedené trestné konanie preto vylúčené nie je, nejde však o automatický dôsledok začatia trestného stíhania a to, pod ktoré z uvedených písmen taký prípad patrí, závisí od okolností veci.

Postavenie protokolu v trestnom konaní je potom nasledovné. Ide spravidla o listinný dôkaz, ktorý orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo aj v ich súhrne. Toto ustanovenie sa pritom týka dôkazov získaných zákonným spôsobom, čím sa obidve vyššie uvedené otázky vracajú do hry. Nejde teda o podklad so zvýšenou dôkaznou silou a už vôbec nie o zistenie, ktoré by trestný súd viazalo, k čomu sa text vracia v nasledujúcej kapitole.

Opačný smer väzby medzi konaniami rieši § 61 daňového poriadku. Správca dane daňové konanie preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, a môže ho prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo ak je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa daňového poriadku neplynú. Či začaté trestné stíhanie taký dôvod zakladá, závisí od okolností konkrétnej veci.

SpäťStrana 2 / 5Ďalej
Zdroj: Slovlex
Tagy:
JUDr. Ondrej Steiniger
Ondrej je advokát a spoluzakladateľ AK STEINIGER | law firm. Špecializuje sa na korporátne právo, trestné právo, právo nehnuteľností a a ochranu duševného vlastníctva.