Otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov – druhá domnienka určenia otcovstva
Určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov predstavuje druhú domnienku otcovstva v slovenskom právnom poriadku. Podstatou tejto domnienky je, že rodičia na matrike alebo pred súdom spoločne a dobrovoľne vyhlásia, kto je otcom dieťaťa. Pojem „spoločne a dobrovoľne” je v tomto prípade kľúčový. Určenie otcovstva súhlasným vyhlásením prichádza do úvahy vtedy, keď:
- Neexistuje domnienka otcovstva manžela matky,
- Domnienka otcovstva manžela matky bola vyvrátená.
Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. Maloletý rodič môže urobiť súhlasné vyhlásenie iba pred súdom. Vyhlásenie matky nie je potrebné, ak nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania alebo ak je zadováženie jej vyhlásenia spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.”
Muž sa stáva právnym otcom dieťaťa okamžite pri zápise do knihy narodení. Získava všetky práva a povinnosti k dieťaťu, najmä osobnú starostlivosť, zastupovanie, správu majetku a tiež povinnosť výživného. Rodičia sa môžu dohodnúť na priezvisku otca, matky alebo na dvojakom priezvisku. Dieťa sa zároveň stáva zákonným dedičom po otcovi a naopak.
Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Určenie otcovstva rozhodnutím súdu ako tretia domnienka určenia otcovstva
Určenie otcovstva rozhodnutím súdu predstavuje tretí, subsidiárny spôsob určenia otcovstva v slovenskom právnom poriadku.
„Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd. Ak navrhovateľ v priebehu konania zomrie, môže v konaní pokračovať ďalšia osoba oprávnená na podanie návrhu. Potomkovia môžu podať návrh na určenie otcovstva do šiestich mesiacov od smrti dieťaťa, ak majú na tomto určení právny záujem.”
