Veľa ľudí verí, že nepodať daňové priznanie je „bezpečnejšie” než priznať len časť príjmu. Opak býva pravdou — a rozhoduje o tom suma a úmysel, nie to, či ste priznanie podali.
Predstava je rozšírená: „Keď priznanie nepodám vôbec, je to len úradný prešľap. Keď ho podám, ale niečo zamlčím, to je už podvod.” Znie to logicky — a nie je to pravda. Pri daniach nerozhoduje, či ste priznanie podali. Rozhoduje, koľko dane ste štátu zatajili a či úmyselne. A práve úplné mlčanie býva spravidla najrizikovejšie.
Nepodať priznanie = malý úradný prešľap. Podať priznanie a niečo vynechať = podvod a istý trest.
O trestnom čine nerozhoduje papier, ale suma a úmysel. Nepodanie môže byť trestný čin rovnako ako neúplné priznanie — a často je horšie.
Rozhodujú dve veci, nie papier
Koľko. Trestný čin (volá sa skrátenie dane) prichádza do hry, až keď zatajená daň presiahne 700 eur. Pod touto hranicou nejde o súd ani väzenie — je to vec daňového úradu a hrozí pokuta.
Úmysel. Musí ísť o úmysel daň skrátiť. Ak ste sa naozaj pomýlili alebo na nejaký príjem zabudli, nie je to trestný čin — úrad to vyrieši pokutou a doplatením dane.
A hlavne: nepodanie priznania aj neúplné priznanie sú z pohľadu zákona to isté. Obe môžu byť trestným činom skrátenia dane. Prokuratúra na Slovensku stíha aj ľudí, ktorí priznanie vôbec nepodali a príjem nechali „zmiznúť”.
Pre poriadok v pojmoch: to, čomu sa ľudovo hovorí daňový podvod, používa zákon úzko — pre podvody s vrátením DPH či spotrebnej dane. Bežné zatajenie príjmu je skrátenie dane. A keď daň priznáte, ale nezaplatíte alebo (ako zamestnávateľ) neodvediete, ide o samostatné veci — nezaplatenie dane, resp. neodvedenie dane.
- Daňový úrad — do 700 €: Zatajená daň pod hranicou alebo len omyl → spravidla pokuta, nie trestný čin.
- Súd — nad 700 € + úmysel: Úmyselne zatajená daň nad hranicou → trestný čin skrátenia dane (hrozí aj väzenie).
