Preukazovanie majetkových pomerov rodiča v súdnom konaní o výživné

Súdne konania vo veci starostlivosti o maloletých patria medzi veľmi frekventované. Ich súčasťou je i konanie vo veci určenia výživného na maloleté dieťa. Výživné na maloleté dieťa  je upravené v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov („zákon o rodine“), a to v ustanoveniach § 62 a nasl. Slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú ošatenie, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové a rekreačné potreby, je to zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP/50/2009 zo dňa 31.07.2009).

Povinnosť prispievať na výživu dieťaťa ako i právo dieťaťa byť vyživované a súčasne základné princípy pre určenie výšky výživného upravuje ustanovenie § 62 zákona o rodine, a to nasledovne:

1. Trvanie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom  trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
2. Výška výživného. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
3. Rozdielna životná úroveň rodiča a dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
4. Suma minimálneho výživného, ktoré je povinné platiť každý rodič. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, aktuálne vo výške 27,32 eur.
5. Osobná starostlivosť o dieťa a jej zohľadnenie pri určení výživného. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
6. Prednosť výživného pred inými výdavkami rodiča. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Zisťovanie majetkových pomerov rodiča -  príjmy a výdavky povinného rodiča
Príjmy

1. V prípade, ak je rodič zamestnancom súd ho vyzve na preukázanie svojho príjmu predložením potvrdenia od zamestnávateľa, z ktorého musí byť zrejmý  čistý mesačný príjem rodiča za obdobie 12 mesiacov spätne.
2. Ak je rodič živnostníkom, prípadne vykonáva slobodné povolanie, obvykle sa v nadväznosti na § 62 ods. 1 zákona o rodine predkladá najmä kópia daňového priznania. Z neho je následne možné určiť aj čistý mesačný príjem. Mnohokrát pri snahe o zistenie čistého príjmu v tomto prípade je daňové priznanie zo strany povinného upravené tak, že výsledkom podnikania je strata, prípadne tak minimálny príjem, že by nebolo reálne, aby si dokázal z neho povinný rodič zabezpečiť základné životné potreby. Súd preto pri určovaní výživného následne nevychádza z príjmu preukazovaného povinným, ktorý by podľa predloženého daňového priznania mal byť hlboko v strate, ale vychádza predovšetkým z jeho potenciálnych možností a schopností ako to upravuje ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine (viď napríklad rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11CoP/183/2017 zo dňa 17.01.2018).

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 

3. Ak rodič poberá sociálne dávky – preukáže ich poberanie potvrdením,  v ktorom je uvedená výška poberaných dávok za obdobie 12 mesiacov spätne, napríklad potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku, prídavku na dieťa, invalidného dôchodku, dávky v nezamestnanosti atď.

4. Vlastníctvo nehnuteľností – preukazuje sa napríklad kópiou listu vlastníctva. Následne sa zisťuje, či povinný v nehnuteľnosti býva alebo či ju prenajíma a má tak z prenájmu ďalší príjem.

Z praxe vyplýva, že mnohokrát je pomerne ťažké preukázať skutočnosť, že povinný rodič, ktorému má súd určiť vyživovaciu povinnosť v určitej výške na maloleté dieťa, má i iný „neoficiálny“ príjem. Môže sa jednať napríklad o zamestnanie čašník, rozvozca donáškových služieb, kedy títo zamestnanci (živnostníci) dostávajú sprepitné, ktorého výška je ťažko preukázateľná.  V súvislosti s tým uvádzame napríklad rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/8/2016 zo dňa 17.02.2016, ktorý uviedol: „ Súd však pri určení výživného nemôže vychádzať z príjmu, ktorý je zistený len v teoretickej rovine.“ 

Výdavky

V súvislosti s výdavkami povinného rodiča poukazujeme na prednosť výživného pred inými výdavkami. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

1. Bežné výdavky povinného rodiča, sú to napríklad výdavky na telefón, pohonné hmoty, leasingové splátky za auto, internet,
2. Iné vyživovacie povinnosti – v prípade ak má povinný vyživovacie povinnosti voči iným osobám (napríklad manželka, dieťa, rodič), podáva sa informácia o výške výživného. Predkladá sa súdne rozhodnutie o určení výživného, prípadne rodný list dieťaťa atď.
3. Bytová situácia povinného rodiča – povinný rodič uvedie súdu, kde býva, či vo vlastnej nehnuteľnosti alebo si nehnuteľnosť prenajíma. Následne uvedie výšku výdavkov na bývanie, prípadne splácanie hypotekárneho úveru.
4. Ak rodič vlastní nehnuteľnosť – list vlastníctva, či v nej býva, či ju neprenajíma, ak áno, za koľko, aké sú výdavky spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti.

Záver

V mnohých prípadoch je preukázanie majetkových pomerov povinného rodiča pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa pomerne náročné. Na jednej strane je deklarovaný príjem rodiča, ktorý vyplýva z jeho tvrdení a ďalších potvrdení, na druhej strane je jeho životná úroveň a výška výdavkov, z ktorej je častokrát zrejmé, že sú nad rámec príjmu rodiča.