Prečo nárok na platenú dovolenku nezaniká smrťou zamestnanca?

Nárok na platenú dovolenku

Podľa práva Európskej únie nie je prípustné, aby ušetrené dni dovolenky zosnulého zamestnanca prepadli v prospech jeho zamestnávateľa. V konkrétnom prípade, kde si zosnulý ušetril viac než 140 dní dovolenky, SDEÚ rozhodol v prospech jeho pozostalých a dlh vo výške 16 000 EUR pre rodinu zosnulého Nemca priznal, pretože takýto nárok vyplýva z európskeho práva. Samotná smrť zamestnanca nesmie viesť k strate nároku na platenú dovolenku za kalendárny rok, preto sa tomu musí legislatívne prispôsobiť každý členský štát. Právo únie výslovne zakazuje vnútroštátnym predpisom členských štátov, aby vylúčili nárok na peňažnú náhradu nevyčerpanej dovolenky.

Slovenský Zákonník práce takisto obsahuje úpravu, ktorá zaručuje tento nárok pozostalej osoby, pričom nárok pripadá v postupnosti:

• manžel/manželka,
• deti, alebo
• rodičia.

Treba podotknúť, že základnou podmienkou je, aby tieto osoby žili spolu v jednej domácnosti. V prípade, že by zamestnávateľ neposkytol takúto peňažnú náhradu za nevyčerpanú dovolenku zosnulého išlo by o protiprávny stav - bezdôvodné obohatenie.

Stanovisko Súdneho dvora

Zamestnanec má podľa smernice o organizácii pracovného času nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok v trvaní najmenej štyroch týždňov, pričom táto dovolenka nemôže byť kompenzovaná peňažnou náhradou s výnimkou prípadov skončenia pracovného pomeru.

Prípad z Nemecka

Zosnulý zamestnanec bol v období od 1. augusta 1998 do 19. novembra 2010 (do okamihu svojej smrti) zamestnancom spoločnosti K+K. Od roku 2009 trpel ťažkou chorobou, v dôsledku ktorej bol práceneschopný až do svojej smrti. Do toho času sa mu nazbieralo až 140,5 dňa nevyčerpanej dovolenky za kalendárny rok. Vdova po zosnulom následne požiadala spoločnosť K+K o peňažnú náhradu zodpovedajúcu dovolenke za kalendárny rok, ktorú jej manžel nevyčerpal. Na základe toho táto spoločnosť túto žiadosť zamietla, pričom vyslovila pochybnosti o existencii dedičského nároku na peňažnú náhradu.

Otázka pre Súdny dvor

Odvolací pracovný súd (Nemecko), ktorý rozhoduje v danej veci sa preto Súdneho dvora pýta:

• či právo Únie pripúšťa vnútroštátne právne predpisy alebo prax, ktoré v prípade skončenia pracovného pomeru smrťou zamestnanca upravujú zánik nároku na platenú dovolenku za kalendárny rok bez vzniku nároku na peňažnú náhradu za nevyčerpanú dovolenku?;
• či získanie takejto náhrady závisí od predbežnej žiadosti zamestnanca?

Rozhodnutie Súdneho dvora

Súdny dvor rozhodol, že ak dôjde k ukončeniu pracovného pomeru, zamestnanec má nárok na náhradu, aby sa predišlo vylúčeniu využitia nároku na dovolenku. Ďalej Súdny dvor zdôrazňuje, že pojem „platená dovolenka za kalendárny rok“ znamená, že musí byť zachovaná odmena zamestnanca za dobu dovolenky za kalendárny rok. Peňažná náhrada v prípade skončenia pracovného pomeru smrťou zamestnanca zabezpečuje potrebný účinok nároku na dovolenku za kalendárny rok, pričom náhodná udalosť smrti zamestnanca nesmie viesť retroaktívne k strate celého nároku na platenú dovolenku za kalendárny rok, preto Súdny dvor rozhodol, že právo Únie bráni vnútroštátnym právnym predpisom alebo praxi, ktoré stanovujú, že nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok zanikne bez vzniku nároku na peňažnú náhradu za nevyčerpanú dovolenku, ak sa pracovný pomer skončí z dôvodu úmrtia zamestnanca, pričom táto náhrada nezávisí od predbežnej žiadosti dotknutej osoby.[1]