Pracovné právo

Môže vás zamestnávateľ postihnúť za prechod ku konkurencii?
Má zamestnávateľ právo na vrátenie nákladov, ktoré vynaložil na vzdelávanie svojho zamestnanca? Ak áno, tak za akých podmienok? Možno uzatvoriť osobitný typ dohody, aby následne zamestnanec neodišiel ku konkurencii?

Od mája bude v pracovnej ponuke povinne uverejnená i základná zložka mzdy
Už o pár mesiacov budú všetky inzeráty s ponukou pracovnej pozície povinne obsahovať i údaj o mzde, ktorá je ponúkaná za výkon danej práce.

Odmeňovanie v prípade súbežného výkonu viacerých verejných funkcií
Ak jedna a tá istá osoba vykonáva zároveň viacero verejných funkcií, dostáva za to i viacero platov? Alebo existujú určité obmedzenia?

Šikana na pracovisku: Súdne rozhodnutia
Šikana na pracovisku, či už vo forme mobbingu alebo bossingu, je predmetom mnohých súdnych rozhodnutí. Prinášame stručný náhľad ako súdy v prípadoch namietanej šikany rozhodli.

Nelegálne zamestnávanie – „zmierňujúca“ novela
Dlhodobo kritizovaný zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (zákon č. 82/2005 Z. z. – ďalej len „zákon o nelegálnej práci“) bol nedávno novelizovaný zákonom č. 294/2017 Z. z. a s účinnosťou od 1. januára 2018 by mal priniesť miernejšie dopady na „zábudlivých“ zamestnávateľov.

Výpoveď daná viacerým zamestnancom a ponuková povinnosť pri jednom voľnom pracovnom mieste
Zákonník práce stanovuje zamestnávateľovi ponukovú povinnosť ako materiálnu podmienku platnosti výpovede v prípade, že nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý je možné skončiť pracovný pomer okamžite. Stručnú úpravu ponukovej povinnosti približujú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na niektoré z nich dnes poukážeme.

Poznáte tzv. dodatkovú dovolenku? Kto má na ňu nárok?
Zákonník práce rozoznáva tri typy dovolenky, jednou z nich je i tzv. dodatková dovolenka. Kto má na ňu nárok a za akých podmienok ju môžete čerpať?

Nastaviť GDPR vo firme bude ako uviesť do života nový ekosystém
Príchodom nového európskeho nariadenia o ochrane osobných údajov, tzv. GDPR, naberá ochrana osobných údajov v Európskej únii nový rozmer. Nejde len o zavedenie novej právnej úpravy, ale o úplne novú európsku koncepciu vnímania ochrany osobných údajov fyzických osôb. Filozofiou nového nariadenia je návrat k ochrane ľudských práv, a to nielen zamestnancov, ale všetkých, ktorých sa osobné údaje týkajú, či už ide o ich ľudskú dôstojnosť, právo na súkromný život a iné. Nariadenie pritom predpokladá zostavenie správnej formy ochrany osobných údajov primárne z pohľadu dotknutej osoby a nie z pohľadu ochrany podniku, a to môže mať na podniky zásadný dopad.