Zamestnanecké benefity sú akékoľvek finančné či nefinančné zvýhodnenia firmy, resp. zamestnávateľa pre svojich zamestnancov, ktoré zamestnávateľ svojim zamestnancom poskytuje nad rámec zákonom ustanovených požiadaviek. Ich cieľom je zvýšiť záujem zamestnanca o prácu pre daného zamestnávateľ, ktoré majú motivovať k lojalite a dobrému pracovnému výkonu. V praxi sa však často stretávame s prípadmi, kedy zamestnávatelia nazývajú pracovným benefitom niečo, čo im v skutočnosti zákon dáva za povinnosť poskytnúť zamestnancom. Ide napríklad o príplatky súvisiace s prácou v noci, prácou cez víkendy a sviatky a pod. V tomto článku si priblížime aké sú reálne povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancovi.
Základné povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávateľom je každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Medzi základné povinnosti zamestnávateľa patria
povinnosti zamestnávateľa pred uzatvorením pracovnej zmluvy a
povinnosti zamestnávateľa po uzatvorení pracovnej zmluvy.
Povinnosti zamestnávateľa pred uzatvorením pracovnej zmluvy upravuje ustanovenie § 41 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ZP). V zmysle tohto ustanovenia je zamestnávateľ pred uzatvorením pracovnej zmluvy povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami.
Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú a s ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania a s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Odo dňa, kedy vznikol pracovný pomer, t. j. odo dňa dohodnutého v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce, je zamestnávateľ povinný zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu, vytvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou. Okrem toho vzniká dňom nástupu zamestnanca do zamestnania zamestnávateľovi povinnosť
viesť pre zamestnanca mzdové listy a výplatné listy vrátane ich rekapitulácie, a to za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie,
vytvárať vhodné pracovné podmienky na splnenie pracovných úloh a nariadení,
viesť evidenciu pracovného času zamestnancov,
zabezpečiť stravovanie zamestnancom,
odoslať Sociálnej a zdravotnej poisťovni mesačný výkaz,
odoslať daňovému úradu mesačný prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti,
poskytovať zamestnancom dovolenku,
zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnancov,
podať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti a
vypracovať ročné zúčtovanie preddavkov na daň a pod.
V tomto článku sa bližšie pozrieme len na tie povinnosti zamestnávateľa, ktoré priamo ovplyvňujú zamestnanca počas jeho pracovnej doby a jeho mzdu za odvedenú prácu.
Stravovanie zamestnancov
Zamestnávateľovi vyplýva priamo zo ZP povinnosť zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť zamestnávateľ nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie. Na stravovanie je zamestnávateľ povinný prispievať najmenej vo výške 55% ceny jedla.
V prípade, že zamestnávateľ nezabezpečuje zamestnancom stravovanie podľa vyššie uvedeného, možno zamestnancom poskytnúť aj finančný príspevok na stravovanie, pričom suma finančného príspevku na stravovanie zamestnanca je minimálne 55% minimálnej hodnoty stravovacej poukážky.
Z uvedeného vyplýva, že každý zamestnanec, ktorý odpracuje v daný deň minimálne 4 hodiny, má nárok na zabezpečenie stravy zamestnávateľom. To znamená, že v prípade, že Vám zamestnávateľ poskytuje stravu alebo finančný príspevok na stravu, nejedná sa o zamestnanecký benefit ale o jeho zákonnú povinnosť.
Mzda za prácu nadčas a počas sviatkov a víkendov
V zmysle ZP je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytovať za vykonanú prácu mzdu. Mzdou sa rozumie peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Každý zamestnanec má v zmysle § 119 ods. 1 ZP nárok na mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy a teda zamestnávateľ má povinnosť zamestnancovi takúto mzdu poskytnúť. Výška minimálnej mesačnej mzdy na rok 2023 je 700 eur a hodinová minimálne mzda je vo výške 4,023 eura, pričom zamestnávateľ je povinný každému svojmu zamestnancovi poskytnúť rovnaké mzdové podmienky bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Mzdu je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.
Okrem základnej zložky mzdy patrí zamestnancovi aj mzda, ktorú dosiahol
za prácu nadčas,
za prácu vo sviatok,
za prácu v sobotu,
za prácu v nedeľu a
za nočnú prácu.
Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25% jeho priemerného zárobku, pričom ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí mu za prácu nadčas mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35% jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ môže zamestnancovi namiesto mzdového zvýhodnenia poskytnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas, pričom ak sa na tomto zamestnávateľ so zamestnancom dohodnú. Zamestnancovi už nepatrí mzdové zvýhodnenie, ale len čerpanie náhradného voľna.
V prípade, že zamestnávateľ udelí zamestnancovi prácu počas sviatku, patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100% jeho priemerného zárobku a to aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Tak ako aj pri práci nadčas, zamestnávateľ sa so zamestnancom môže dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna. Za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí.
Zamestnancovi patrí popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,79 eura a za prácu v nedeľu mzdové zvýhodnenie za každú hodinu práce najmenej v sume 3,58 eura. Za prácu v noci patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 1,43 eura, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, mzdové zvýhodnenie v sume najmenej 1,79 eura.
Mzdové zvýhodnenie sa vzťahuje tak na zamestnancov v pracovnoprávnom pomere ako aj na fyzické osoby vykonávajúce prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer.
Ročné zúčtovanie preddavkov na daň
Zamestnávateľ je povinný na základe žiadosti zamestnanca v zákonom stanovenej lehote vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania je zamestnanec povinný predložiť do 15. februára nasledujúceho roka a musí k nemu priložiť aj všetky potrebné doklady. Okrem toho má zamestnávateľ aj povinnosť vystaviť a doručiť doklad o vyplatenom príjme zamestnancovi, ktorému v zdaňovacom období daného roka vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi, ktorému vykonal ročné zúčtovanie na základe jeho žiadosti do 10 dní od jej doručenia vystaviť doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údaj o vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku alebo daňového bonusu vyplývajúceho z tohto ročného zúčtovania.
Ani v jednom z uvedených príkladov nejde o zamestnanecký benefit, každá z týchto povinností zamestnávateľovi vyplýva priamo zo zákona. Ak by ste sa potrebovali poradiť, obráťte sa na našu redakciu.
