Otec sťažovateľov, príslušník polície, zomrel v roku 2014 pri dopravnej nehode služobného vozidla zavinenej vodičom, ďalším policajtom. Sťažovatelia uplatnili u riaditeľa krajského riaditeľstva polície (vedľajšieho účastníka) nárok na zaplatenie odškodnenia nemajetkovej ujmy za smrť svojho otca. Zároveň sa domáhali odškodnenia aj v civilnom konaní. Konanie však súd zastavil a pre nedostatok právomoci vec postúpil správnym orgánom. Táto línia prípadu sa dostala až pred Ústavný súd, ktorý uznesením z 8. 2. 2022 sp. zn. I. ÚS 369/21 odmietol ústavnú sťažnosť žalobcov ako zjavne nedôvodnú. V odôvodnení uviedol, že výška náhrady sa bude riešiť v ďalšom konaní, v ktorom sa príslušné orgány budú najprv zaoberať rozdielnosťou jednotlivých úprav náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých pri úmrtí blízkeho.
Medzitým rozhodli správne orgány. Námestník riaditeľa krajského riaditeľstva polície konanie o žiadosti sťažovateľov o odškodnenie zastavil. Vedľajší účastník konania následne odvolanie sťažovateľov proti tomuto rozhodnutiu zamietol. Podľa správnych orgánov bola sťažovateľka odškodnená podľa zákona o služobnom pomere príslušníkov bezpečnostných zborov. Celkom v súvislosti so smrťou svojho otca dostala 706 649 CZK (cca 27 000 eur). Sťažovateľ nedostal žiadnu náhradu, pretože nie je nezaopatreným dieťaťom a nespĺňa tak podmienky na odškodnenie. Preto sa sťažovatelia obrátili na správne súdy. Krajský súd pozostalým nevyhovel. Správne orgány podľa neho správne posúdili nároky sťažovateľov podľa zákona o služobnom pomere príslušníkov bezpečnostných zborov, nie podľa občianskeho zákonníka. Najvyšší správny súd zamietol kasačné sťažnosti sťažovateľov. Uviedol, že právna úprava objektívnej zodpovednosti bezpečnostného zboru za ujmu je komplexná a jej uplatnenie je nezávislé od inej právnej úpravy. Nejde o ujmu vzniknutú z pomerov súkromného práva.
Pred Ústavným súdom sa sťažovatelia domáhali peňažného odškodnenia za duševné útrapy spojené so smrťou ich otca. Sťažovateľka sa domáhala vyššieho odškodnenia za duševné útrapy, sťažovateľ aspoň nejakého. Obaja zdôrazňovali, že nehodu prežil z troch policajtov len vodič, ktorý bol v trestnom konaní uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia z nedbanlivosti.
Prvý senát Ústavného súdu ČR ústavnú sťažnosť zamietol.
Sťažovatelia sa domáhali peňažnej náhrady od vedľajšieho účastníka ako subjektu, u ktorého zosnulý vykonával službu podľa zákona o služobnom pomere príslušníkov bezpečnostných zborov. Nehoda sa stala v službe a vedľajší účastník tak nesie objektívnu zodpovednosť (teda bez ohľadu na zavinenie). Zavinená smrť blízkej osoby môže vzhľadom na vzájomné úzke a pevné sociálne, morálne, citové a kultúrne väzby predstavovať natoľko vážnu ujmu pre rozvíjanie a napĺňanie osobnosti pozostalého, že ju možno považovať za ujmu na jeho dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti. Za takú ujmu patrí pozostalým primerané zadosťučinenie. Avšak v prípade nezavineného úmrtia ujma blízkej osoby väčšinou odškodňovaná nie je. Právny poriadok však za určitých situácií predpokladá zodpovednosť iného za usmrtenie bez ohľadu na jeho zavinenie, ak na to existujú dobré dôvody. Takou situáciou je aj jednorazové odškodnenie nemajetkovej ujmy pozostalých po príslušníkovi bezpečnostných zborov zosnulom pri služobnom úraze. Zmyslom je nahradiť pozostalým stratu príjmov a dodatočný stres o obavy z budúcnosti.
Ústavný súd zdôraznil, že zmyslom a účelom odškodnenia za smrť pri pracovnom úraze a služobnom úraze je nielen odškodnenie straty sociálneho statusu pozostalého, ale aj odškodnenie ujmy nemajetkovej.
Ďalej sa Ústavný súd venoval rozdielnym mechanizmom v odškodňovaní smrti osoby blízkej pri služobnom úraze a pracovnom úraze. Ide o porovnateľné situácie a Ústavný súd pri okolnostiach smrti otca sťažovateľov nezistil pre rozdielny štandard odškodnenia žiadny rozumný dôvod. Všeobecne ide pri pracovnom pomere skutočne o právnu úpravu priaznivejšiu, pretože umožňuje priznať odškodnenie vo väčšom rozsahu a voľnou úvahou. Za dôvod odlišného zaobchádzania Ústavný súd považuje charakter právneho vzťahu, v ktorom sa zosnulý blízky nachádzal v súvislosti s výkonom závislej práce, teda či k úmrtiu došlo pri pracovnom úraze, alebo pri služobnom úraze. V služobnom pomere môže ísť zo svojej podstaty o prácu rizikovú. Príslušníci bezpečnostných zborov sa pri plnení svojich povinností „v akcii“ dostávajú pravidelne do nebezpečných situácií. Je rozumné to reflektovať pri odškodňovaní ujmy, pretože od príslušníkov bezpečnostných zborov aj ich blízkych možno oprávnene očakávať istú mieru pochopenia, že výkon služby predstavuje riziko, čím sa znižuje záujem na odškodnení ujmy vzniknutej bez zavinenia iného. Tieto dôvody sa však neuplatnia v teraz posudzovanej veci, pretože otec sťažovateľov zomrel pri „bežnej“ dopravnej nehode. Haváriu síce podľa všetkého zavinil vodič policajného vozidla a došlo k nej pri plnení služobných povinností, ale nie „v akcii“, napríklad pri prenasledovaní podozrivého vozidla.
Pozostalí sťažovatelia ale mohli a môžu uplatniť nárok na odškodnenie duševnej ujmy zo smrti osoby blízkej z tzv. povinného ručenia u poisťovateľa vozidla, teda domáhať sa náhrady ujmy aj inak. Civilný súd v prípadnom konaní o tomto nároku prihliadne na plnenie, ktoré bolo už poskytnuté od bezpečnostného zboru z odškodnenia služobného úrazu. Hoci Ústavný súd zistil deficity v právnej úprave, v špecifickej situácii sťažovateľov bolo a je možné ich preklenúť uplatnením iného nároku. Kľúčové bude zhodnotiť intenzitu ujmy sťažovateľov, objasniť účel už poskytnutého plnenia a určiť, či už ujma sťažovateľov bola primerane odčinená, prípadne či je potrebné ju odčiniť „dodatočne“ ešte ďalším plnením. Súd tiež zohľadní vzájomne proti sebe stojace oprávnené záujmy všetkých dotknutých subjektov, teda vrátane bezpečnostného zboru, vinníka nehody či poisťovne. Bude však ctiť najmä princíp plnej náhrady ujmy a ústavne zaručené práva sťažovateľov na ochranu ich súkromného a rodinného života, ktoré v teraz posudzovanej veci vystupujú do popredia. Ústavný súd ešte dodáva, že doteraz nehodnotí ani prípadné otázky plynutia premlčacích lehôt. S ohľadom na zložitosť posudzovanej problematiky a konkrétne okolnosti tohto prípadu však možno eventuálne uvažovať aj o posúdení potenciálnych námietok premlčania v rozpore s dobrými mravmi.
Pre Ústavný súd bola v teraz posudzovanej veci rozhodná už neúčinná právna úprava. Okrem toho sa ale vyjadril aj k aktuálnemu právnemu rámcu. Zatiaľ čo pri pracovnom pomere sa teraz môže odškodnenie domáhať v podstate každá blízka osoba, a to vo výške odrážajúcej intenzitu jej ujmy, u bezpečnostných zborov sa naďalej uplatní vopred daná čiastka, ktorú nemožno navýšiť. To isté ustanovenie naďalej obmedzuje odškodnenie iba na manžela, nezaopatrené dieťa a rodiča žijúceho v spoločnej domácnosti. Dôvodová správa ani judikatúra pre takýto zásadný rozdiel neposkytujú akékoľvek vysvetlenie. Ústavný súd preto vyzýva zákonodarcov, aby zvážili, či sú zreteľné rozdiely v odškodňovaní zamestnancov a príslušníkov bezpečnostných zborov skutočne ospravedlniteľné.
zdroj: tlačová správa Ústavného súdu ČR, nález sp. zn. I. ÚS 1143/23
