Zákon o ochrane spotrebiteľa
Všeobecne možno povedať, že zákon o ochrane spotrebiteľa upravuje:
- práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov,
- pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa,
- postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa,
- označovanie výrobkov cenami.[1]
Vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.[2]
Nová povinnosť pre predávajúcich
Ustanovenie § 4 upravuje povinnosti predávajúceho, avšak uvedenou novelou k týmto povinnostiam pribudla ďalšia. Zmena spočíva v tom, že zákon o ochrane spotrebiteľa zavádza novú povinnosť predávajúceho v akejkoľvek obchodnej komunikácií (vrátane reklamy a marketingu tovarov a služieb), ktorý od spotrebiteľa vyžaduje, aby na získanie tovaru alebo služby kontaktoval predávajúceho telefonicky na čísle služby so zvýšenou tarifou alebo SMS. V takom prípade musí predávajúci uviesť pravdivý a úplný údaj o jednotkovej cene volania, jednotkovej cene SMS alebo maximálnej možnej cene volania alebo SMS, ktorú je povinný spotrebiteľ za také volanie alebo SMS uhradiť. Ak vznikne spor o cenu a plnenie, ktoré má spotrebiteľ uhradiť, znáša dôkazné bremeno preukázania nároku na plnenie a jeho výšky predávajúci.[3]
§ 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov (zákon o ochrane spotrebiteľa).
§ 1 ods. 2 zákona uvedeného v pozn. 1.
§ 4 ods. 1 písm. j) zákona uvedeného v pozn. 1.
