#občianske právo

Žena hrabe lístie v záhrade na pozemku – vrátenie darovanej nehnuteľnosti Občianske právo

Keď darovaný pozemok nie je „hotová vec“: kedy môže darca žiadať dar späť

Vrátenie darovanej nehnuteľnosti je možné len celkom výnimočne – zákon ho pripúšťa jedine vtedy, keď sa obdarovaný voči darcovi zachová tak, že hrubo poruší dobré mravy. Darovacia zmluva totiž nie je jednosmerná ulička: dáva darcovi silnú, no presne o

Staršia žena, ktorú utešuje mladšia žena – rodinný spor o ústnu pôžičku Občianske právo

Ústna pôžička v rodine: ako vymôcť peniaze, keď na papieri nie je takmer nič

Ústna pôžička medzi rodinou či priateľmi je na Slovensku úplne bežná – peniaze putujú z ruky do ruky, bez zmluvy a bez potvrdenky. Keď sa však vzťahy pokazia, ukáže sa, že aj takýto dlh sa dá vymôcť. Treba len vedieť ako – a začať čo najskôr. D

Občianske právo

Ako zabezpečiť prevzatie plnenia?

Inštitút prevzatie plnenia je v rámci Občianskeho zákonníka systematizovaný v jeho ôsmej časti s názvom záväzkové právo, prvej hlave, ktorú tvoria všeobecné ustanovenia a štvrtom oddiele pojednávajúcom o zmenách v osobe veriteľa a dlžníka.

Občianske právo

Európsky súd pre ľudské práva zverejnil rozhodnutia v prospech Slovenskej republiky

​Štrasburg, 25. októbra 2018 – Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zverejnil rozhodnutie o neprijateľnosti sťažnosti v prípade Žilková proti Slovenskej republike, v ktorom sťažovateľka namietala porušenie práva na spravodlivé konanie. ​

Občianske právo

Rozsudok ESĽP v prípade Schram proti Slovenskej republike

Štrasburg, 23. októbra 2018 – Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudok v prípade Schram proti Slovenskej republike, ktorým rozhodol o porušení článku 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ​

foto: MS SR Občianske právo

Rekodifikácia Občianskeho zákonníka - konečne!

​Dvojitá úprava zmlúv, neprehľadnosť, nejednoznačné odpovede na právne otázky a zaostalosť. To sú len niektoré z dôvodov, prečo čaká Občiansky zákonník veľká rekodifikácia.

Právo

Vymedzenie pojmu „dlžník“ pre účely odporovateľnosti právnych úkonov

Inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov sme sa na týchto stránkach už venovali niekoľkrát, pričom vždy sme sa zamerali na vybraný aspekt aplikácie tohto veriteľského ochranného mechanizmu. Dnes by sme si chceli priblížiť pojem „dlžníka“ pre účely uplatnenia odporovacieho práva, a to v kontexte jedného rozsudku Najvyššieho súdu ČR.

Právo

Právny režim zádržného práva vo výstavbových projektoch

Inštitút zádržného je dobrým príkladom toho, ako si stavebná prax vytvorila pre svoje potreby zabezpečovací mechanizmus realizácie práv a povinností medzi objednávateľom diela a jeho zhotoviteľom. Totiž v Obchodnom zákonníku, ani v Občianskom zákonníku nenájdeme žiadnu zmienku o tom, čo zádržné predstavuje, prípadne čo má byť jeho účelom. Ide teda o neupravený (mohli by sme povedať tiež inominátny) inštitút, ktorý v našich končinách vzišiel z potrieb stavebnej praxe. Keďže nemá legislatívne zakotvenie, jeho podoba sa v stavebnej praxi postupne kreovala. Dnes už môžeme hovoriť, že existuje v určitej ustálenej podobe s typickými znakmi, ktoré si v tomto príspevku priblížime.