Zmenou prešlo aj ustanovenie § 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (zákon), ktoré upravuje oprávnenie mestského policajta prejednávať v blokovom konaní niektoré priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Podľa uvedeného ustanovenia platí, že obecná polícia objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané porušením príkazu, zákazu alebo obmedzenia vjazdu, jazdy, odbočenia, otáčania, cúvania, zastavenia alebo státia vyplývajúceho zo všeobecnej úpravy cestnej premávky alebo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.
Predmetné ustanovenie, hoci malo posilniť oprávnenia mestského policajta, prinieslo viac zmätku a nejasností v praktickom živote, následkom čoho môžu byť (resp. možno už sú) ukladané pokuty v rozpore so zákonom.
V ostatnom čase sme sa stretli s tým, že niektoré mestá[1] vykladajú dané ustanovenie tak, že mestský policajt je na základe neho oprávnený merať rýchlosť vozidiel. Tento výklad je podľa nášho názoru zjavne nesprávny a odporuje ako gramatickému, tak i logickému výkladu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. f) zákona. Pre úplnosť treba tiež uviesť, že formulácia tohto ustanovenia je od 01.12.2019 veľmi nešťastná a spôsobuje aplikačné problémy.
Ako sme už v minulosti poukázali na sporné ustanovenie[2], toto je pre lepšie pochopenie potrebné rozdeliť na tri časti nasledovne:
Mestský policajt je oprávnený prejednať v blokovom konaní priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchaný
porušením príkazu, zákazu alebo obmedzenia(t. j. autoritatívne nariadenie, regulácia ktorá vodičovi niečo prikazuje, zakazuje alebo ho obmedzuje)
úkon vodiča, ktorý je regulovaný (t. j. vjazd, jazda, odbočenie, otáčanie, cúvanie, zastavenie alebo státie)
prameň regulácie (príkazu, zákazu alebo obmedzenia úkonu vodiča), ktorý vyplýva buď (i) zo zákona o cestnej premávke a na neho nadväzujúcej vyhlášky, (ii) z dopravnej značky alebo (iii) dopravného zariadenia.
Pre pochopenie účelu a zmyslu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. f) zákona účinného od 01.12.2019 je taktiež potrebné poznať jeho pôvodné znenie, teda znenie platné a účinné do 30.11.2019, ktoré znelo nasledovne:
„Obecná polícia objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho
z dopravnej značky zákaz zastavenia, zákaz státia, zákaz vjazdu, zákaz odbočovania, zákaz otáčania, nízkoemisná zóna, prikázaný smer jazdy, prikázaný smer obchádzania, vyhradené parkovisko, obytná zóna, pešia zóna, školská zóna, zóna s dopravným obmedzením a parkovisko
zo všeobecnej úpravy cestnej premávky, ktorou sa zakazuje zastavenie, státie a vjazd vozidiel.“
Dôvod, prečo prišlo k novele daného ustanovenia, bol ten, že takto koncipované ustanovenie neumožňovalo mestským policajtom komplexne prejednávať taxatívne vymedzené porušenia pravidiel cestnej premávky.
Napríklad mestský policajt do 01.12.2019 mohol v blokovom konaní prejednávať priestupok spáchaný neuposlúchnutím zákazu vyplývajúceho z dopravnej značky – zákaz otáčania, avšak už nemohol prejednať priestupok spočívajúci v porušení zákazu otáčania vyplývajúceho zo zákona o cestnej premávke (napr. ustanovenie § 22 ods. 4).
Dôvodová správa k zákonu č. 393/2019 Z. z. uviedla, že sa preto navrhuje zjednotiť a spoločne vymedziť rozsah pravidiel cestnej premávky, ktorých porušenie môže prejednávať obecná polícia v blokovom konaní tak, aby na oprávnenie prejednávať nemalo vplyv to, či tieto pravidlá vyplývajú zo všeobecnej úpravy alebo z dopravných značiek.
Z uvedeného teda vyplýva, že cieľom zákonodarcu bolo jednotne vymedziť rozsah pravidiel cestnej premávky, ktorých porušenie môže prejednávať mestský policajt bez ohľadu na to, či vyplývajú z dopravnej značky, dopravného zariadenia alebo priamo zo zákona o cestnej premávke. Týmito pravidlami cestnej premávky sú: vjazd, jazda, odbočenie, otáčanie, cúvanie, zastavenie alebo státie.
Mestský policajt bude oprávnený prejednávať tie priestupky, ak dôjde k porušeniu príkazu, zákazu alebo obmedzenia týkajúceho sa vyššie uvedených pravidiel cestnej premávky, a bez ohľadu na to, či tento príkaz, zákaz alebo obmedzenie vyplýva zo zákona o cestnej premávke, dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.
Práve táto formulácia nie je celkom správna a šťastná, lebo napr. porušenie príkazu zastavenia alebo státia neexistuje; rovnako je celkom nesprávne hovoriť napr. o obmedzení odbočovania.
Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že mestský policajt za súčasného právneho stavu nemôže merať rýchlosť a prejednávať v blokovom konaní priestupky spáchané tým, že vodič prekročí najvyššiu dovolenú rýchlosť.
Ak sa aj mestská polícia v danom meste domnieva, že meranie rýchlosti spadá pod príkaz, zákaz alebo obmedzenie jazdy, tento výklad nemá podľa nášho názoru oporu v zákone o cestnej premávke ani v inom právnom predpise.
Pod „jazdou“ na účely ustanovenia § 3 ods. 1 písm. f) zákona sa má na mysli smer jazdy, a to s poukazom na pôvodné znenie zákona a úmysel zákonodarcu pri jeho novelizácii. Ak bolo cieľom zákonodarcu vymedziť rozsah pravidiel cestnej premávky, ktorých porušenie môže prejednávať mestský policajt v blokovom konaní, potom reštriktívny výklad pojmu „jazda“ neprichádza do úvahy. Jazdou je vo svojej podstate akékoľvek vedenie vozidla po pozemných komunikáciách, vykonávanie rôznych úkonov v premávke (otáčanie, cúvanie, odbočovanie, zastavenie, smer jazdy, rýchlosť, predchádzanie, používanie znamenia o zmene smeru jazdy a pod.). Potom by ustanovenie § 3 ods. 1 písm. f) zákona neuvádzalo konkrétne pravidlá cestnej premávke, ale postačilo by uviesť, že mestský policajt prejednáva v blokovom konaní priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané porušením príkazu, zákazu alebo obmedzenia jazdy, pretože pojem „jazda“ subsumuje všetky tam vymenované pravidlá cestnej premávky (ako aj mnohé ďalšie).
Vyššie uvedené potvrdzuje aj fakt, že v druhej časti druhej hlavy zákona o cestnej premávke označenej ako „jazda vozidlami“ sú prakticky vymenované všetky pravidlá, ktoré súvisia s vedením vozidla (jazdou). Sem patrí celá škála povinností vodiča ako je spôsob jazdy, jazda v jazdných pruhoch, odbočovanie, predchádzanie, dávanie znamení o zmene smeru jazdy, jazda na diaľnici, jazda cez križovatku a cez železničné priecestie a iné, pričom cieľom zákonodarcu bolo „zjednotiť a spoločne vymedziť rozsah pravidiel cestnej premávky...“, nie zakotviť úplnú právomoc mestského policajta pri dohliadaní nad dodržiavaním pravidiel cestnej premávky.
Ak by sa mal teda pojem „jazda“ vykladať rozširujúco, potom by mestský policajt mohol prejedávať v blokovom konaní prakticky každé porušenie povinností vodiča v cestnej premávke. Tento spôsob výkladu pojmu „jazda“ ale vylučuje samotné znenie zákona, ktoré v ustanovení § 3 ods. 1 písm. f) vymedzuje konkrétne pravidlá cestnej premávky, ktorých porušenie je mestský policajt oprávnený prejednávať. Je teda zrejmé, že právomoc mestského policajta pri prejednávaní priestupkov v cestnej premávke má byť obmedzená na taxatívny výpočet pravidiel cestnej premávky, čo je v súlade aj s úmyslom zákonodarcu, ktorý chcel pôvodné znenie zákona (účinné do 30.11.2019) upraviť tak, aby mestský policajt mohol prejednávať konkrétne vymedzené pravidlá cestnej premávky bez ohľadu na to, či uvedené pravidlo vyplýva priamo zo zákona o cestnej premávke, dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Žiaľ, formulácia zákona, ktorú zákonodarca zvolil, celú záležitosť skomplikovala.
V nadväznosti na vyššie uvedené možno poukázať na to, že povinnosť verejnej moci postupovať podľa právneho poriadku nemožno interpretovať tak, že každý jej postup má byť mechanickou aplikáciou jazykového znenia konkrétnej právnej normy, v ktorej je presne sformulovaný. Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí zo dňa 17.12.1997, sp. zn. PL. ÚS 33/97 zhrnul:
„Celkom neudržateľným momentom používania práva je jeho aplikácia, vychádzajúca iba z jeho jazykového výkladu. Mechanická aplikácia abstrahujúca, resp. neuvedomujúca si, a to buď úmyselne, alebo v dôsledku nevzdelanosti, zmysel a účel právnej normy, činí z právna nástroj odcudzenia a absurdity.“
Súčasne aj Ústavný súd SR skonštatoval (III. ÚS 341/07), že ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.[3]
Vyhotovovanie záznamov z meraču rýchlosti bude nezákonné, pokiaľ mestská polícia nemá zákonom jasne a bez pochybností podloženú právomoc na objasňovanie a prejednávanie priestupkov spáchaných nerešpektovaním najvyššej dovolenej rýchlosti. To platí bez ohľadu na to, či mestský policajt je alebo nie je oprávnený vyhotovovať obrazové záznamy (hoci doposiaľ absentuje výslovné oprávnenie na zhotovovanie obrazových záznamov tak, ako to poznajú právne predpisy upravujúce pôsobnosť iných bezpečnostných zložiek[4]), pretože aj keby vo všeobecnosti mohol, toto oprávnenie by mohol realizovať iba v rámci svojich zákonných kompetencií.
Pri objasňovaní priestupkov mestskou políciou je teda potrebné rešpektovať čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Toto ustanovenie zakotvuje jeden z kľúčových princípov právneho štátu – princíp legality štátnej moci. Treba zdôrazniť, že napriek jeho jazykovému zneniu, ktoré používa pojem „štátne orgány“, sa čl. 2 ods. 2 vzťahuje aj na všetky orgány, resp. subjekty vykonávajúce verejnú moc.[5]
Staršia judikatúra Ústavného súdu SR[6] k čl. 2 ods. 2 Ústavy SR uvádza, že právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom.
Mestská polícia nemôže preto jednostranne určiť, ktoré priestupky bude prejednávať, a ktoré nie, nad rámec stanovený zákonom. Úmysel zákonodarcu pri novelizovaní ustanovenia § 3 ods. 1 písm. f) zákona je pritom celkom zrejmý z dôvodovej správy, pričom je dôvodné tvrdiť, že novelou sa nemali rozšíriť právomoci mestského policajta v takom rozsahu, aby bol oprávnený kontrolovať najvyššiu dovolenú rýchlosť.
Vzhľadom na uvedené sme presvedčení, že výklad zákona, ku ktorému sa dopracovala mestská polícia a podľa ktorého sa domnievajú, že mestský policajt je oprávnený kontrolovať rýchlosť vozidiel v premávke, nie je správny.
