Keď firma naozaj nemala z čoho platiť
Ani dlh nad 20 000 EUR sám osebe trestný čin nie je. Už v spomínanom rozsudku z roku 2012 Najvyšší súd zrušil odsúdenie konateľa za nezaplatenú DPH vo výške 69 700,82 EUR, pretože z opisu skutku nevyplývalo, že dlh spôsobil úmyselne. Samotné nesplnenie daňovej povinnosti podľa neho znaky trestného činu nenapĺňa. V rozsudku z 24. septembra 2025 (sp. zn. 3Tdo/33/2024) zopakoval, že trestne zodpovedá len ten, kto povinnosť nesplnil vedome. Dôležitým predpokladom je podľa neho solventnosť, teda schopnosť platiť. Ak firma v čase splatnosti objektívne nemala peniaze, človek, ktorý za ňu konal, za nezaplatenie trestne nezodpovedá. Súd rozhodoval o nezaplatenom poistnom, § 278 však daň a poistné posudzuje rovnako.
V praxi to môže rozhodnúť celý spor. Krajský súd v Bratislave v rozsudku z 26. novembra 2025 (sp. zn. 1To/71/2025) oslobodil jediného konateľa firmy, ktorá nezaplatila DPH vo výške 36 526,96 EUR. Znalkyňa zistila, že firma nemala dosť peňazí ani na svoje krátkodobé záväzky. Súd uzavrel, že konateľ daň neplatil nie preto, že nechcel, ale preto, že nemohol.
Tento argument má však hranicu. Firma, ktorá nemá na všetky splatné záväzky, musí podľa Najvyššieho súdu uspokojovať všetkých veriteľov pomerne a rovnomerne, teda zamestnancov, daňový úrad, poisťovne aj obchodných partnerov. Ak to nedokáže, musí prispôsobiť hospodárenie alebo podnikanie ukončiť (6 Tdo 62/2011). Bratislavský súd v rozhodnutí 1To/71/2025 upozornil, že ak platobne neschopná firma platí iným veriteľom a štátu nie, nejde o nezaplatenie dane, môže však ísť o trestný čin zvýhodňovania veriteľa (§ 240 Trestného zákona). Pri ňom dodatočné zaplatenie dane trestnosť nezruší.
Inak je to vtedy, keď firma peniaze mala a konateľ ich vedome poslal inam. Vtedy obrana založená na nedostatku peňazí neobstojí.
- Firma v čase splatnosti objektívne nemala z čoho platiť: ten, kto za ňu konal, za nezaplatenie dane trestne nezodpovedá.
- Firma nemala na všetko a platila iným veriteľom, štátu nie: nejde o nezaplatenie dane, môže však ísť o zvýhodňovanie veriteľa (§ 240 Trestného zákona).
- Firma peniaze mala a konateľ ich vedome poslal inam: obrana nedostatkom peňazí neobstojí.
Kto za to odpovedá a čo mu hrozí
Daň dlhuje firma, trestne však zodpovedajú ľudia. Spravidla ide o konateľa, ktorý o platbách rozhoduje. Košický prípad ukazuje, že to môže byť aj človek, ktorý za firmu konal na základe plnej moci. Popri ňom môže byť stíhaná aj samotná firma podľa zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb.
Okrem odňatia slobody môže súd uložiť zákaz činnosti na jeden rok až desať rokov, ak bol trestný čin spáchaný v súvislosti s touto činnosťou (§ 61 Trestného zákona). Pre podnikateľa môže byť zákaz pôsobiť v štatutárnom orgáne citeľnejší než samotný trest odňatia slobody.
Trest pritom nemusí znamenať väzenie. Konateľka, ktorá si znížila DPH odpočtom z faktúr, ktoré dodávatelia reálne nevystavili, dostala za skrátenie dane v sume 20 835,12 EUR peňažný trest 2 000 EUR a päťročný zákaz vykonávať funkciu štatutárneho orgánu s. r. o. Vec preskúmaval Krajský súd v Košiciach (sp. zn. 4To/22/2026).
Daň zostáva dlhom firmy. Najvyšší súd v rozsudku 6 Tdo 62/2011 zrušil aj príkaz, aby konateľ v skúšobnej dobe zaplatil dlžnú DPH, pretože povinnosť firmy nemožno zosobniť jej konateľovi. Dodal, že štát si nezaplatenú daň nemôže v trestnom konaní uplatniť ani ako náhradu škody. Od 6. augusta 2024 však Trestný zákon za škodu výslovne považuje aj skrátenú, neodvedenú alebo nezaplatenú daň (§ 124 ods. 4) a súdy sa zatiaľ nezhodujú v tom, čo to znamená. V košickom prípade s DPH 10 625,11 EUR Mestský súd Košice uložil odsúdenému nahradiť Finančnému riaditeľstvu SR škodu 10 588,08 EUR a odvolací súd túto časť rozsudku nezmenil. V inej veci Krajský súd v Košiciach (4To/22/2026) naopak s odkazom na rozsudok z roku 2012 uviedol, že konateľovi nemožno v trestnom konaní uložiť zaplatiť daňový dlh firmy.
