Invalidný dôchodok
Invalidný dôchodok je dôležitou súčasťou systému sociálneho zabezpečenia, ktorý pomáha osobám, ktoré z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu nie sú schopné vykonávať prácu na úrovni, akú umožňuje ich vzdelanie, skúsenosti alebo fyzické možnosti. Pre mnohých ľudí je tento typ dôchodku kľúčovou formou finančnej podpory, ktorá im umožňuje udržať si dôstojnú kvalitu života aj napriek zdravotným obmedzeniam.
Diagnózy na invalidný dôchodok podľa typu určujú, o koľko % klesne schopnosť zárobkovej činnosti osoby. Invalidný dôchodok zabezpečuje príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu - invalidity. Ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobí pokles schopnosti pracovať o viac ako 40% v porovnaní so zdravou osobou. Tento zdravotný stav vyhodnocuje lekár ako dlhodobo nepriaznivý, to znamená, že bude pretrvávať spravidla viac ako 1 rok.
Invalidný dôchodok je forma dôchodkovej dávky, ktorá sa poskytuje z invalidného poistenia, patriaceho do systému dôchodkového poistenia. Za zamestnancov toto poistenie hradí zamestnávateľ, zatiaľ čo osoby samostatne zárobkovo činné (SZČO) si ho platia sami, prípadne môžu byť prihlásené na dobrovoľné poistenie.
Právnu úpravu invalidného dôchodku definuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, konkrétne v jeho piatom diele.
Invalidný dôchodok slúži na zabezpečenie príjmu v prípade, že človek kvôli dlhodobému nepriaznivému zdravotnému stavu (tzv. invalidite) stratí schopnosť vykonávať prácu. Tento zdravotný stav musí spôsobovať pokles pracovnej schopnosti o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Posúdenie invalidity vykonáva lekár, pričom za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa považuje stav, ktorý spravidla trvá viac ako jeden rok.
Diagnózy na invalidný dôchodok
Diagnózy na invalidný dôchodok sú systematicky rozdelené do viacerých skupín, aby sa zabezpečila čo najväčšia presnosť pri posudzovaní rôznych zdravotných obmedzení:
infekčné a parazitárne choroby,
choroby krvi a krvotvorných orgánov,
poruchy imunity (imunodeficitné stavy, hyperimúnne stavy, chronický únavový syndróm),
endokrinné choroby, poruchy výživy a premenných látok,
duševné choroby a poruchy správania,
choroby nervového systému (mozgu, miechy),
choroby zmyslových orgánov (zrak, sluch),
choroby dýchacej sústavy,
choroby obehovej sústavy (srdca, ciev)
choroby tráviacej sústavy (pažerák, žalúdok, tenké a hrubé črevo, pečeň, žlčové cesty, podžalúdková žľaza),
choroby močovej sústavy (obličky, močové cesty),
choroby mužských pohlavných orgánov,
choroby ženských pohlavných orgánov,
choroby kože a podkožného väziva,
choroby podporného a pohybového aparátu (artropatie a choroby kĺbov, osteopatia a chondropatia, choroby mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy, choroby svalov, dorzopatia, deformujúca dorzopatia, spondylopatia, poúrazové stavy, postihnutia končatín, nádory kostí, svalstva a mäkkých tkanív).
Podrobne popísané druhy zdravotného postihnutia v jednotlivých kategóriách aj s posudkovým hľadiskom a mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % nájdete priamo tu https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/prilohy/SK/ZZ/2003/461/20190101_2947370-2.pdf.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Stanovenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je komplexný proces. Lekárske vyšetrenia, zdravotná dokumentácia a odborné posudky zohrávajú kľúčovú úlohu pri hodnotení schopnosti jednotlivca vykonávať zárobkovú činnosť. Okrem fyzických obmedzení sa prihliada aj na schopnosť adaptácie, ako sú možnosti rekvalifikácie alebo vykonávania alternatívnych pracovných úloh.
Proces hodnotenia zahŕňa:
vyhodnotenie aktuálneho zdravotného stavu, vrátane diagnóz a ich funkčných dopadov,
posúdenie miery schopnosti vykonávať konkrétnu prácu na základe odborných lekárskych správ,
určenie, či ide o stav, ktorý sa považuje za dlhodobo nepriaznivý, teda pretrvávajúci minimálne jeden rok.
Druh zdravotného postihnutia je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Ak v predmetnej tabuľke nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
Trvanie invalidity sa preskúmava pri kontrolných lekárskych prehliadkach v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak posudkový lekár zistí posudkovo významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky, príp. na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak pri kontrolnej lekárskej prehliadke nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia.
Prečítajte si aj: Invalidný dôchodok - kedy mám nárok?
