6.2 Beztrestná oprava v daňovom režime nie je beztrestnosťou v trestnom
Daňový poriadok obsahuje ustanovenie, ktoré vytvára klamlivý pocit istoty. Podľa § 155 ods. 8 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane pokutu neuloží, ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní pred jeho vrátením alebo započítaním.
V daňovej rovine je teda oprava pred vrátením odpočtu bez sankcie. V trestnej rovine je však daňový podvod dokonaný už neoprávneným uplatnením nároku, ako vyplýva z citovaného uznesenia sp. zn. 2Tdo/73/2017. Absencia daňovej pokuty preto o trestnej zodpovednosti nevypovedá nič a nemožno ju klientovi prezentovať ako vyriešenie veci.
Časový priestor na opravu je navyše krátky. Podľa § 16 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. nemožno dodatočné daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobie podať po uplynutí pätnástich dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenia oznámenia o daňovej kontrole, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Podľa § 16 ods. 8 navyše možno znížiť daň alebo zvýšiť nadmerný odpočet len na základe skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.
Rozhodnutie o podaní dodatočného daňového priznania je preto rozhodnutím s dvomi tvárami. Sankciu znižuje, keďže pokuta podľa § 155 ods. 1 písm. h) sa ukladá vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne z rozdielu oproti pôvodnému priznaniu, kým pri dorubení dane správcom dane sa podľa písmena f) uplatní trojnásobok tejto sadzby. Pri dodatočnom priznaní podanom mimo daňovej kontroly je sadzba podľa písmena g) ešte nižšia. Zároveň však ide o písomné vyhlásenie daňového subjektu o tom, že pôvodné priznanie bolo nesprávne, a toto vyhlásenie je v trestnom konaní čitateľné oboma smermi.
Presne v tejto pasci stojí spoločnosť z modelového prípadu. Nadmerný odpočet jej nebol vyplatený, takže znížením odpočtu dodatočným daňovým priznaním by sa pokute vyhla. Trestný čin daňového podvodu by tým však už neodčinila, pretože bol dokonaný podaním priznania, v ktorom nárok uplatnila. Ak sa preto konateľ rozhoduje o dodatočnom priznaní, rozhoduje o daňovej sankcii a súčasne o dôkaze, ktorý o niekoľko mesiacov bude čítať vyšetrovateľ.
7. Popri konateľovi aj spoločnosť
Daňové trestné činy patria do katalógu podľa § 3 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb, a to vrátane daňového podvodu podľa § 277a. Podľa § 4 ods. 1 je čin spáchaný právnickou osobou, ak bol spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, ak konal štatutárny orgán alebo iná tam uvedená osoba. Podľa § 4 ods. 2 stačí aj nedostatočný dohľad alebo kontrola, ktoré umožnili spáchanie činu osobou konajúcou v rámci zverených oprávnení.
Obrana je upravená v § 4 ods. 7. Spáchanie sa právnickej osobe nepričíta, ak preukáže, že vynaložila všetko úsilie, ktoré od nej možno spravodlivo požadovať, najmä tým, že zaviedla a vykonávala účinné mechanizmy kontroly riadiacich a rozhodovacích procesov vrátane primeraných opatrení na minimalizáciu rizík protiprávneho konania. Vnútorné pravidlá preverovania dodávateľov teda nie sú len formalitou, ale majú priamy hmotnoprávny význam.
Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 91/2016 Z. z. sa spáchanie právnickej osobe nepričíta, ak preukáže, že vynaložila všetko úsilie, ktoré od nej možno spravodlivo požadovať, najmä že zaviedla a vykonávala účinné mechanizmy kontroly riadiacich a rozhodovacích procesov. Vnútorné pravidlá preverovania dodávateľov preto nie sú formalitou.
Doplniť treba aj následok, ktorý býva pre podnikateľa citeľnejší než samotná trestná sadzba. Podľa § 61 ods. 6 Trestného zákona súd pri odsúdení za kvalifikované skutkové podstaty daňových trestných činov vrátane § 277a ods. 2 a 3 uloží trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v § 61 ods. 2.
