6. Asymetria únikových ciest
6.1 Účinná ľútosť sa na daňový podvod nevzťahuje
Trestnosť skrátenia dane a poistného podľa § 276, neodvedenia dane a poistného podľa § 277 a nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 zaniká podľa § 86 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ak páchateľ nespáchal čin ako člen zločineckej skupiny a ak splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli dodatočne zaplatené najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami. Podľa § 86 ods. 2 trestnosť nezaniká, ak bol páchateľ za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch právoplatne odsúdený alebo ak bolo jeho trestné stíhanie za obdobný čin v tej istej dobe zastavené z dôvodu zániku trestnosti.
Na dve zmeny treba upozorniť. Staršia judikatúra aj veľká časť komentárovej literatúry odkazujú na § 86 ods. 1 písm. e), a vo vzťahu k svojej dobe to robia správne. Zákon č. 420/2019 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2020 vypustil v § 86 ods. 1 písmeno b), ktoré upravovalo osobitnú alternatívu pri zanedbaní povinnej výživy v prípade poskytnutého náhradného výživného, doterajšie písmená c) až g) preznačil na b) až f) a zodpovedajúco upravil aj vnútorný odkaz v § 86 ods. 2. Daňové trestné činy sa tým presunuli z písmena e) na písmeno d). Kto dnes cituje písmeno e), odkazuje na účinnú ľútosť pri zločineckej a teroristickej skupine.
Druhá zmena je pre reťazcové veci ešte podstatnejšia. Zákon č. 40/2024 Z. z. vypustil v § 86 ods. 1 písm. d) slová o členovi organizovanej skupiny, takže dnes bráni zániku trestnosti už len spáchanie činu ako členom zločineckej skupiny. Keďže spáchanie činu organizovanou skupinou je podľa § 138 písm. i) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania a v daňových veciach sa objavuje pravidelne, ide o podstatné rozšírenie priestoru na použitie účinnej ľútosti, ktoré staršie texty ešte nezachytávajú.
Daňové trestné činy sa v § 86 ods. 1 Trestného zákona presunuli z písmena e) na písmeno d) s účinnosťou od 1. januára 2020. Zákon č. 40/2024 Z. z. navyše vypustil slová o členovi organizovanej skupiny, takže zániku trestnosti dnes bráni už len spáchanie činu ako členom zločineckej skupiny.
Podstatnejšie je, že daňový podvod podľa § 277a v tomto výpočte nefiguruje. Dôvod vysvetlil Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 212/2017 z 31. augusta 2017, hoci posudzoval starší skutok kvalifikovaný ako neodvedenie dane. Podstatou jeho záveru je, že ak konanie páchateľa nespočívalo v nezaplatení dane, ale v neoprávnenom uplatnení nároku na jej vrátenie, potom niet čo dodatočne zaplatiť, a zákonnú dikciu účinnej ľútosti tak nemožno naplniť. Neoprávnené uplatnenie nároku na vrátenie dane bolo pritom až do 30. septembra 2012 súčasťou skutkovej podstaty neodvedenia dane a poistného a samostatný trestný čin daňového podvodu vznikol s účinnosťou od 1. októbra 2012. Do výpočtu ustanovení o účinnej ľútosti sa nedostal ani vtedy, ani neskôr. Kto teda dlhuje daň, má cestu späť. Kto si uplatnil nárok na vrátenie dane, ju nemá.
Príbuzný záver vyslovil Najvyšší súd v už citovanom uznesení sp. zn. 2Tdo/73/2017. Pri pokuse trestného činu skrátenia dane sa účinná ľútosť podľa § 86 neuplatní a namieste je analogické použitie § 85 Trestného zákona, avšak iba vtedy, ak páchateľ dobrovoľne zamedzí alebo napraví škodlivý následok, napríklad podaním opravného alebo dodatočného daňového priznania, prípadne ak trestný čin oznámi v čase, keď sa mu ešte dá zabrániť. Slovo dobrovoľne je pritom rozhodujúce, pretože kroky urobené po začatí daňovej kontroly sa za dobrovoľné spravidla nepovažujú.
