5. Ako sa daňový spis dostane do trestného
Prepojenie oboch konaní je zákonné a nemá zmysel ho spochybňovať. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. možno ako dôkaz použiť aj protokoly o daňových kontrolách a zápisnice o miestnom zisťovaní. Tieto listiny sa teda do trestného spisu dostávajú v úplnej podobe vrátane vyjadrení, ktoré daňový subjekt urobil v čase, keď o trestnom konaní nevedel.
Otázka viazanosti je upravená v § 7 ods. 1 Trestného poriadku. Orgány činné v trestnom konaní a súd posudzujú predbežné otázky samostatne, pričom ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Súdneho dvora Európskej únie alebo iného štátneho orgánu, sú takým rozhodnutím viazané, ak nejde o posúdenie viny obvineného. Právoplatné rozhodnutie správcu dane teda nemožno v trestnom konaní jednoducho ignorovať, no jeho záväznosť sa končí presne tam, kde sa začína otázka viny.
Túto hranicu potvrdil Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 1TdoV/12/2023 z 10. februára 2026. Uviedol v ňom, že rozsah skrátenia dane je v trestnoprávnej rovine otázkou viny, a preto ho súd rozhodujúci v trestnom konaní posudzuje samostatne podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku, a to aj vtedy, ak už existuje rozhodnutie správcu dane. Také rozhodnutie nemá pre trestný súd absolútnu povahu, ale hodnotí ho v rámci dokazovania rovnako ako každý iný dôkaz podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, pričom dovolací súd v tejto súvislosti odkázal na staršie rozhodnutie publikované v Zbierke pod č. 27/1979.
Tomu zodpovedá aj postavenie obvineného. Podľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku sa každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Podľa § 121 ods. 1 a 2 nesmie byť obvinený k výpovedi ani k priznaniu nijakým nezákonným spôsobom donucovaný a pred výsluchom musí byť poučený o práve odoprieť vypovedať.
Protokoly o daňových kontrolách a zápisnice o miestnom zisťovaní možno podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. použiť ako dôkaz. Do trestného spisu sa tak dostanú v úplnej podobe aj vyjadrenia, ktoré daňový subjekt urobil v čase, keď o trestnom konaní nevedel.
Ostáva otázka, či po daňovej sankcii vôbec môže prísť trestné stíhanie. Za nesprávne uvedenú daň ukladá správca dane pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z., ktorá sa počíta z trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zo sumy, o ktorú bola daň zvýšená alebo uplatnený nárok znížený. Ak sa trojnásobok nedostane na desať percent, uloží sa podľa § 155 ods. 5 pokuta vo výške desiatich percent ročne, pričom podľa § 155 ods. 2 nesmie byť nižšia ako jedno percento z vyrubenej sumy a nesmie prevýšiť samotnú vyrubenú sumu. Pri viacročnom spore to nie je zanedbateľná suma a podnikateľ ju vníma ako potrestanie.
Súdny dvor Európskej únie sa touto situáciou zaoberal v rozsudku z 20. marca 2018 vo veci C-524/15 Menci. Podľa jeho výroku článok 50 Charty základných práv Európskej únie nebráni vnútroštátnej úprave, podľa ktorej možno voči osobe začať trestné stíhanie za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty v zákonných lehotách, hoci jej za rovnaké skutky už bola právoplatne uložená správna sankcia trestnej povahy. Platí to však len za podmienok, ktoré Súdny dvor vymenoval. Úprava musí sledovať cieľ všeobecného záujmu odôvodňujúci kumuláciu, stíhania a sankcie musia mať komplementárne ciele, konania musia byť medzi sebou koordinované tak, aby dodatočné bremeno pre dotknutú osobu bolo znížené na nevyhnutné minimum, a prísnosť všetkých uložených sankcií musí zostať obmedzená na to, čo je nevyhnutné vo vzťahu k závažnosti porušenia.
Z toho vyplýva praktický záver v dvoch smeroch. Zásada ne bis in idem nie je automatickou obranou proti obvineniu po uložení daňovej pokuty, takže argument o dvojnásobnom potrestaní sám osebe trestné stíhanie nezastaví. Zároveň je však proporcionalita súhrnu sankcií námietkou, ktorú treba uplatniť v konaní o treste a podložiť ju konkrétnymi číslami, teda vyrubenou daňou, uloženou pokutou a úrokom z omeškania. V modelovom prípade by konateľ čelil trestu ukladanému jemu, spoločnosť pokute od správcu dane a prípadne aj peňažnému trestu podľa zákona č. 91/2016 Z. z. Tento súhrn si zaslúži samostatnú argumentáciu a nie poznámku na okraj.
Vzniká tak asymetria, ktorú si podnikateľ uvedomí neskoro. V daňovej kontrole musel hovoriť, lebo inak by neuniesol dôkazné bremeno. V trestnom konaní mlčať môže, no to, čo povedal predtým, je už súčasťou spisu.
