Koniec anonymity kryptoaktív: Finančná správa začína sledovať transakcie Slovákov

Trh s kryptoaktívami na Slovensku vstupuje do úplne novej éry. Od 1. januára 2026 nadobudli účinnosť významné legislatívne zmeny, ktoré zásadne menia fungovanie kryptobúrz, poskytovateľov služieb kryptoaktív aj samotných používateľov. Cieľom novej právnej úpravy je vyššia transparentnosť, efektívnejšie zdaňovanie príjmov z kryptoaktív a výrazné posilnenie boja proti daňovým únikom.

Zmeny vychádzajú z európskej smernice DAC8 a globálneho štandardu CARF (Crypto-Asset Reporting Framework) pod záštitou OECD. Slovenská republika ich implementovala prostredníctvom novely zákona č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií na účely správy daní. Výsledkom je povinná automatická výmena informácií o kryptoaktívach medzi daňovými orgánmi.

Čo sa od roku 2026 mení na kryptotrhu

Poskytovatelia služieb kryptoaktív, medzi ktorých patria najmä kryptoburzy, platformy na výmenu kryptomien či správcovia digitálnych peňaženiek, majú od začiatku roka 2026 nové zákonné povinnosti. Tie sa týkajú najmä evidencie údajov, preverovania klientov a reportovania transakcií finančnej správe.

Hlavnou zmenou je povinnosť zhromažďovať, evidovať a uchovávať údaje o používateľoch kryptoaktív, ako aj detailné informácie o realizovaných transakciách a prevodoch. Tieto údaje budú následne predmetom automatickej výmeny informácií medzi štátmi.

Povinná evidencia používateľov a transakcií

Od 1. januára 2026 musia poskytovatelia služieb kryptoaktív systematicky zbierať údaje o:

• Identite používateľov kryptoaktív,

• Ich daňovej rezidencii,

• Typoch a objemoch transakcií,

• Dátumoch nákupu, predaja alebo výmeny kryptoaktív,

• Prevodoch medzi peňaženkami.

Sprísnené preverovanie klientov

Novela zákona spolu s aktualizovanou vyhláškou č. 446/2015 Z. z. zavádza sprísnené požiadavky na identifikáciu a preverovanie používateľov kryptoaktív. V praxi to znamená rozšírenie postupov typu KYC (Know Your Customer) aj AML (Anti-Money Laundering).

Poskytovatelia sú povinní:

• Identifikovať každého klienta,

• Overiť jeho totožnosť prostredníctvom relevantných dokladov,

• Zisťovať a evidovať daňovú rezidenciu,

• Pravidelne aktualizovať údaje o klientoch,

• Monitorovať transakčné správanie.

Tieto povinnosti sa netýkajú iba nových používateľov. Vzťahujú sa aj na existujúcich klientov, ktorí budú vyzvaní na doplnenie alebo aktualizáciu údajov.

Čo sa stane, ak používateľ údaje neposkytne

Zákon pamätá aj na situácie, keď používateľ kryptoaktív odmietne spolupracovať. Ak klient neposkytne požadované údaje ani po opakovanej výzve, poskytovateľ služieb kryptoaktív je povinný obmedziť jeho možnosť vykonávať oznamované transakcie.

V praxi to môže znamenať pozastavenie obchodovania, zákaz výberov alebo prevodov alebo aj obmedzenie prístupu k službám platformy. Tento krok má zabezpečiť, aby systém automatickej výmeny informácií fungoval efektívne a bez obchádzania pravidiel.

Koniec anonymity kryptoaktív v EÚ

Jedným z najvýraznejších dôsledkov novej legislatívy je faktický koniec anonymity kryptoaktív. Údaje o príjmoch z predaja, výmeny či držby kryptoaktív budú automaticky vymieňané medzi daňovými orgánmi členských štátov Európskej únie aj ďalších zmluvných krajín.

To umožní:

• Presnejšie sledovanie daňových povinností,

• Lepšiu kontrolu cezhraničných transakcií,

• Zníženie priestoru pre daňové úniky,

• Zosúladenie pravidiel s tradičnými finančnými nástrojmi.

Pre bežných používateľov to znamená, že príjmy z kryptoaktív budú oveľa ľahšie dohľadateľné zo strany finančných správ.

Ako sa majú pripraviť poskytovatelia aj investori

Poskytovatelia služieb kryptoaktív musia investovať do úprav interných systémov, výkazníctva a procesov spracovania údajov. Dôležitá je aj spolupráca s daňovými a právnymi odborníkmi.

Používatelia kryptoaktív by si mali:

• Skontrolovať, či majú na burzách kompletné a aktuálne údaje,

• Viesť si vlastnú evidenciu transakcií,

• Oboznámiť sa s daňovými povinnosťami,

• Počítať s vyššou mierou kontroly.

Transparentnosť ako nový štandard

Implementácia smernice DAC8 a štandardu CARF predstavuje významný krok smerom k regulovanému a transparentnému trhu s kryptoaktívami. Hoci zmeny prinášajú nové administratívne povinnosti, zároveň zvyšujú dôveryhodnosť sektora a jeho integráciu do oficiálneho finančného systému.