Dlh po bývalom manželovi či partnerovi je nepríjemnou záležitosťou mnohých. Rozchod, rozvod či zánik partnerského spolužitia často neznamená len emocionálnu záťaž, ale aj vznik zložitých právnych a finančných otázok. Jednou z najčastejších a zároveň najproblematickejších je otázka dlhov a toho, kedy ten druhý zodpovedá za dlh, ktorý vytvoril bývalý partner alebo manžel. Odpoveď sa líši práve v závislosti od toho, či išlo o manželstvo alebo neformálne partnerstvo, kedy dlh vznikol, na aký účel bol použitý, kto je uvedený ako dlžník v zmluve a aký majetkový režim medzi partnermi existoval.
Čo to je dlh a ako môže vzniknúť
Všeobecne možno dlh definovať ako právny záväzok dlžníka poskytnúť veriteľovi určité plnenie, najčastejšie zaplatenie peňažnej sumy, prípadne splnenie inej povinnosti (napr. vrátenie veci, poskytnutie služby). Dlh vzniká vtedy, keď medzi veriteľom a dlžníkom vznikne záväzkový právny vzťah, ktorý je vymáhateľný právnymi prostriedkami. Najčastejšie dlhy vznikajú:
- Zo zmlúv (napr. úverová zmluva, pôžička, leasing, nájomná zmluva, zmluva o dodávke energií),
- Z jednostranných právnych úkonov (napr. uznanie dlhu),
- Zo zákona (napr. povinnosť platiť dane, odvody, výživné),
- Z bezdôvodného obohatenia (ak sa niekto na úkor iného neoprávnene obohatí),
- Z náhrady škody (ak niekto spôsobí škodu porušením právnej povinnosti),
- Z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci.
Z hľadiska partnerských a manželských vzťahov je dôležité rozlišovať, kto je dlžníkom, kedy dlh vznikol a na aký účel bol použitý. Nie každý dlh, ktorý vznikne počas spolužitia alebo manželstva, automaticky zakladá zodpovednosť aj druhej osoby. Práve tieto okolnosti sú rozhodujúce pri posudzovaní, či ide o výlučný dlh jedného partnera alebo o dlh, za ktorý môžu niesť zodpovednosť obaja.
Čo je dlh a ako vzniká
Partnerstvo na Slovensku právo nereguluje
Rozdiel medzi partnerstvom a manželstvom je v slovenskom právnom poriadku zásadný a prejavuje sa takmer vo všetkých oblastiach právneho života, najmä v majetkových vzťahoch, zodpovednosti za dlhy, vyživovacej povinnosti, dedení a miere právnej ochrany.
Partnerstvo, často označované ako spolužitie druha a družky, nie je samostatne upraveným právnym inštitútom. Ide o faktický stav, pri ktorom dve osoby spolu žijú bez formálneho uzavretia manželstva, pričom samotné spolužitie nezakladá medzi nimi automaticky žiadne osobitné práva a povinnosti. Právne vzťahy medzi partnermi sa posudzujú podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, najmä podľa ustanovení týkajúcich sa podielového spoluvlastníctva a záväzkovo-právnych vzťahov.
Každý z partnerov je vlastníkom majetku, ktorý sám nadobudol a za svoje dlhy zodpovedá sám, pokiaľ sa k záväzku výslovne nezaviazal napr. ako spoludlžník či ručiteľ. Medzi partnermi neexistuje zákonná vyživovacia povinnosť ani zákonné dedičské právo, čo znamená, že po rozchode alebo úmrtí jedného z nich môže byť právne postavenie druhého partnera veľmi slabé, ak nebolo zabezpečené zmluvne alebo závetom.
