Najnovšie hodnotenie Medzinárodného menového fondu prináša pre Európsku úniu nepríjemný signál: Ak krajiny zásadne nezmenia hospodárenie so svojimi verejnými financiami, v nasledujúcich dvoch dekádach im môže hroziť bezprecedentná dlhová vlna.
Popri známom tlaku – starnutí populácie, rastúcich nákladoch na zdravotníctvo a dôchodky – pribúdajú nové, rovnako naliehavé finančné bremená: rekordne rastúce výdavky na obranu a nákladné klimatické opatrenia.
MMF odhaduje, že priemerný dlh v EÚ môže do 15 až 20 rokov vystúpiť až na 130–155 % HDP, ak krajiny nepristúpia k úplne novým typom zásahov.
Inštitút finančnej politiky (IFP) upozorňuje, že ide o zásadné varovanie. Doterajšie postupné konsolidácie už podľa MMF stačiť nebudú – bude potrebná hlboká reštrukturalizácia.
Zahŕňať má prehodnotenie daňovej politiky, modernizáciu sociálneho modelu či lepšie zacielené verejné výdavky. Rovnako dôležité bude aj hospodárske prostredie: bez rastu produktivity, výraznejších investícií a silnejšej integrácie európskych ekonomík bude dlhová krivka stúpať aj pri miernom šetrení.
Európa sa fiškálnemu tlaku nevyhne
Európa zároveň vstupuje do éry neodkladných investícií. Bezpečnostné hrozby a vojna na Ukrajine prinútili štáty dramaticky zvýšiť výdavky na obranu – na úroveň, ktorá bola ešte nedávno politicky nepredstaviteľná.
Súčasne rastie tlak na financovanie klimatickej adaptácie: od energetickej transformácie, cez odolnú infraštruktúru, až po modernizáciu priemyslu. K tomu sa pridáva demografické starnutie, ktoré zvýši dopyt po sociálnych a zdravotných transferoch.
Výsledkom je trojitý fiškálny tlak, ktorý bude dlhodobo formovať aj slovenský rozpočet.
Krajiny tak stoja pred jasnou strategickou voľbou. Buď pristúpia k reformám teraz, alebo ich o pár rokov prinúti konať trh, investori či ratingové agentúry.
MMF zdôrazňuje, že účinné riešenia sa nerodia izolovane – Európa bude musieť posilniť vzájomnú koordináciu, obzvlášť pri cezhraničných investíciách, spoločných obranných kapacitách a zdieľaní nákladov na ekonomickú transformáciu.
Udržateľná budúcnosť EÚ závisí od toho, či krajiny dokážu spolupracovať pri riešení týchto výziev a zareagujú včas,” pripomína IFP.
