Rozhodnutie ukončiť pracovný pomer býva často sprevádzané zmenami v kariére, osobnom živote či pracovnej spokojnosti. Nech už sú dôvody akékoľvek, výpoveď musí byť podaná správne – v súlade so zákonom, jasne formulovaná a riadne doručená. V tomto článku sa pozrieme na to, ako výpoveď správne napísať, čo by mala obsahovať a na čo si dať pozor, aby ste sa vyhli zbytočným komplikáciám.
Výpoveď zo zamestnania všeobecne
Výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorý predstavuje jeden zo spôsobov, akým možno skončiť pracovný pomer, ako to stanovuje § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (Zákonník práce). Výpoveď zo zamestnania môže dať druhej strane ako zamestnávateľ, tak aj zamestnanec, avšak je rozdiel v dôvodoch výpovede. Ustanovenie § 61 Zákonníka práce stanovuje, že výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Výpoveď musí byť taktiež naformulovaná dostatočne určito, aby bolo zrejmé (a to najmä pri výpovedi zo strany zamestnávateľa), aký je výpovedný dôvod. Keďže výpoveď je právnym úkonom, vzťahujú sa na neho aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch.
Dôležitou náležitosťou je napríklad to, že právny úkon nesmie odporovať zákonu, obchádzať ho, alebo sa priečiť dobrým mravom, ako to stanovuje § 39 Občianskeho zákonníka. Najmä pri výpovedi zo strany zamestnávateľa je teda naozaj dôležité takže je naozaj dôležité, aby sa pridržiaval zákonných dôvodov.
Výpoveď je potrebné odlíšiť od okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré upravuje § 68 a nasl. Zákonníka práce. V týchto ustanoveniach sú úzko vymedzené dôvody, pre ktoré možno okamžite skončiť pracovný pomer. Zamestnávateľ ho môže skončiť okamžite napríklad ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin. Naopak zamestnanec ho môže skončiť napríklad ak je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru neplynie, na rozdiel od výpovede, žiadna výpovedná doba.
