Zrážky zo mzdy v roku 2025

Zákonné zrážky zo mzdy musí zamestnávateľ vykonávať povinne 

Na základe zrážok zo mzdy zamestnanca odpočítava zamestnávateľ všetky povinné aj dobrovoľné sumy z hrubej mzdy ešte pred jej vyplatením.  Medzi zákonné zrážky patria tie položky, ktoré musí zamestnávateľ zo zákona odviesť za zamestnanca, pričom tieto zrážky tvoria veľkú časť rozdielu medzi hrubou a čistou mzdou. Zrážky však musí zamestnávateľ vykonávať podľa poradia, teda nikdy nie tak ako uzná za vhodné. V zmysle Zákonníka práce zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca prednostne vykoná tieto zrážky:

• zrážky poistného na sociálne poistenie, 

• preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, 

• nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, 

• príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení ďalších zákonov,

• zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a tiež nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Tieto zrážky robí zo zákona a bez súhlasu zamestnanca. Odvody na zdravotné a sociálne poistenie sú teda povinné pre každého zamestnanca a predstavujú značnú časť povinných zrážok. Pre výpočet odvodov je potrebné poznať význam vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom je príjem zo zárobkovej činnosti, ktorý nie je oslobodený od dane, pričom najčastejšie je ním hrubá mzda zamestnanca. V prípade odvodov do Sociálnej poisťovne je stanovený maximálny vymeriavací základ, ktorý je vo výške 15 730 eur pre zamestnanca aj zamestnávateľa, pričom minimálny vymeriavací základ určený nie je. Sociálne poistenie slúži na financovanie dôchodkov, nemocenských dávok, poistenia v nezamestnanosti a ďalších dávok sociálneho zabezpečenia. Skladá sa z:

• nemocenského poistenia – 1,4 % z hrubej mzdy,

• starobného poistenia – 4 % z hrubej mzdy,

• invalidného poistenia – 3 % z hrubej mzdy,

• poistenia v nezamestnanosti – 1 % z hrubej mzdy.

Celkový odvod zamestnanca na sociálne poistenie je teda 9,4 % z jeho hrubej mzdy. Zamestnávateľ na sociálne poistenie odvádza 25,2 % z hrubej mzdy zamestnanca.

Príklad: Zamestnanec má hrubú mzdu 900 EUR mesačne. Z jeho mzdy mu budú v súvislosti z odvodmi na sociálne poistenie zrazených 12,60 EUR na nemocenské poistenie, 36 EUR na starobné poistenie, 27 EUR na invalidné poistenie a 9 EUR na poistenie v nezamestnanosti. Spolu budú teda odvody na sociálne poistenie predstavovať 84,60 EUR. Zamestnávateľ za neho odvedie spolu 226,80 EUR. 

V prípade zdravotného poistenia bude zamestnanec v roku 2025 odvádzať do zdravotnej poisťovne preddavky na zdravotné poistenie vo výške 4 % z hrubej mzdy a pokiaľ ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím vo výške 2 % z hrubej mzdy. Zamestnávateľ bude na zdravotné poistenie odvádzať 11 % zamestnancovi bez zdravotného postihnutia a 5,5 % zamestnancovi so zdravotným postihnutím. 

Príklad: Zamestnanec má hrubú mzdu 900 EUR mesačne. Z jeho hrubej mzdy budú odvody do zdravotnej poisťovne predstavovať 36 EUR. Zamestnávateľ za neho odvedie 90 EUR. 

Uvedené zrážky sa súhrnne nazývajú prednostné a zamestnávateľ ich musí zraziť ako prvé. Následne môže pristúpiť k iným zákonným zrážkami, ktorými sú napríklad:

• preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie takejto mzdy,

• sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom, resp. exekučné zrážky.

• peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,

• neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť,

• nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,

• náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,

• náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,

• nevyúčtované preddavky na príspevok zamestnávateľa na stravovanie alebo na účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie.

Prečítajte si aj: Zmeny v dani z príjmov od 01.01.2025

Čo ak mzdu „zablokuje“ exekútor

Exekučné zrážky zo mzdy sú povinné zrážky, ktoré zamestnávateľ vykonáva zo mzdy zamestnanca na základe právoplatného exekučného titulu (napr. súdneho rozhodnutia, platobného rozkazu, notárskej zápisnice a pod.), pričom na základe tohto typu zrážok veritelia vymáhajú svoje nesplatené pohľadávky od dlžníkov, ktorí predtým svoje záväzky neuhrádzali dobrovoľne (exekúcia predstavuje nútený výkon rozhodnutia). Pokiaľ poverený exekútor zistí, že povinný je zamestnaný, prikáže zamestnávateľovi na základe príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy a následne exekučného príkazu, aby vykonával zrážky zo mzdy zamestnanca, resp. dlžníka.

Exekučné zrážky sa vykonávajú na úhradu rôznych typov dlhov, najčastejšie sú nimi pohľadávky na výživnom, ktoré sú prioritné, ale tiež nesplatené úvery a pôžičky, neuhradené dane či iné poplatky a pokuty, škody spôsobené v dôsledku spáchania trestného činu či správneho deliktu a ďalšie záväzky, ktoré môžu byť predmetom exekučného konania.

Pri výpočte exekučných zrážok treba prihliadať na životné minimum

Výpočet exekučných zrážok sa riadi Exekučným poriadkom a má svoje pravidlá, pričom treba dodržiavať hranicu životného minima zamestnanca, ktoré slúži na zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Exekučné zrážky sa vypočítavajú z čistej mzdy, to znamená zo mzdy, z ktorej sú už odpočítané všetky povinné odvody a dane. Následne je z čistej mzdy potrebné odpočítať nezraziteľnú sumu, ktorá zamestnancovi musí zostať. Tá predstavuje 140 % sumy životného minima na zamestnanca a 50 % sumy životného minima na každú vyživovanú osobu (napr. deti, manžel, manželka). V roku 2025 je suma životného minima 273,99 eura. Základná nepostihnuteľná suma, ktorá musí zamestnancovi zo mzdy zostať je 383,58 eura (140 % zo sumy 273,99 EUR). 

Prečítajte si aj: Sprievodca exekučným konaním

Ktorá pohľadávka má prednosť?

V prípade exekučných zrážok je potrebné rozlišovať:

• prednostné pohľadávky – majú prednosť pred ostatnými dlhmi,

• neprednostné pohľadávky.

Prednostnými pohľadávkami sú najmä pohľadávky na výživnom, dlhy voči štátu (napr. dane, sociálne a zdravotné odvody a pod.), ale tiež pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnou trestnou činnosťou, pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví či pohľadávky náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže voči obvineným a odsúdeným a voči bývalým obvineným a bývalým odsúdeným. Najdôležitejšou prednostnou pohľadávkou je však výživné.

Neprednostnými pohľadávkami sú ostatné dlhy, napr. nesplatené úvery, pôžičky a podobne. Základný rozdiel medzi prednostnými a neprednostnými pohľadávkami spočíva vo výške mzdy, ktorú je možné zraziť. Pri neprednostnej pohľadávke je možné na vymoženie pohľadávky oprávneného subjektu zraziť len jednu tretinu z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhľuje na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma. Na prednostnú pohľadávku sa však zrážajú až dve tretiny z čistej mzdy zamestnanca, pričom sa uspokojuje najprv z druhej tretiny, a ak táto nestačí na úhradu, uspokojuje sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Tretia tretina z čistej mesačnej mzdy zostáva zamestnancovi, teda sa nezráža.

Dobrovoľné zrážky sú predmetom dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom

Okrem zákonných či exekučných zrážok sa môže zamestnanec so zamestnávateľom dohodnúť na tom, že mu bude realizovať aj ďalšie zrážky, o ktoré zamestnanec požiada. Môžu nimi byť napríklad:

• príspevky do 3. piliera (doplnkové dôchodkové sporenie),

• splátky pôžičiek, ktoré zamestnávateľ poskytol zamestnancovi,

• zrážky zo mzdy na stravné a iné.

Prečítajte si aj: Nezdaniteľná časť základu dane 2025

Prehľad niektorých mzdových zmien v roku 2025 v skratke

Prečítajte si aj: Minimálna mzda v roku 2025