Zrážky zo mzdy predstavujú povinnosť, ktorú musí zamestnávateľ dodržiavať pri každej výplate mzdy zamestnancovi. Zo zákona musí z hrubej mzdy zamestnanca odpočítať viaceré položky – od odvodov na sociálne a zdravotné poistenie, cez dane, až po exekučné zrážky a ďalšie zákonné či dobrovoľné sumy. Poradie a presné podmienky týchto zrážok určuje legislatíva, najmä Zákonník práce a Exekučný poriadok. V článku sa dozviete, ktoré zrážky majú prednosť, ako sa vypočítavajú a čo musí zamestnancovi zostať na výživu.
Zákonné zrážky zo mzdy musí zamestnávateľ vykonávať povinne
Na základe zrážok zo mzdy zamestnanca odpočítava zamestnávateľ všetky povinné aj dobrovoľné sumy z hrubej mzdy ešte pred jej vyplatením. Medzi zákonné zrážky patria tie položky, ktoré musí zamestnávateľ zo zákona odviesť za zamestnanca, pričom tieto zrážky tvoria veľkú časť rozdielu medzi hrubou a čistou mzdou. Zrážky však musí zamestnávateľ vykonávať podľa poradia, teda nikdy nie tak ako uzná za vhodné. V zmysle Zákonníka práce zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca prednostne vykoná tieto zrážky:
- Zrážky poistného na sociálne poistenie
- Preddavky poistného na verejné zdravotné poistenie
- Nedoplatok z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie,
- Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení ďalších zákonov
- Zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a tiež nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
Zákonné zrážky zo mzdy
Tieto zrážky robí zamestnávateľ zo zákona a bez súhlasu zamestnanca. Odvody na zdravotné a sociálne poistenie sú teda povinné pre každého zamestnanca a predstavujú značnú časť povinných zrážok. Pre výpočet odvodov je potrebné poznať význam vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom je príjem zo zárobkovej činnosti, ktorý nie je oslobodený od dane, pričom najčastejšie je ním hrubá mzda zamestnanca. V prípade odvodov do Sociálnej poisťovne je stanovený maximálny vymeriavací základ, ktorý je vo výške 15 730 eur pre zamestnanca aj zamestnávateľa, pričom minimálny vymeriavací základ určený nie je. Sociálne poistenie slúži na financovanie dôchodkov, nemocenských dávok, poistenia v nezamestnanosti a ďalších dávok sociálneho zabezpečenia. Skladá sa z:
- Nemocenského poistenia – 1,4 % z hrubej mzdy
- Starobného poistenia – 4 % z hrubej mzdy
- Invalidného poistenia – 3 % z hrubej mzdy
- Poistenia v nezamestnanosti – 1 % z hrubej mzdy
Celkový odvod zamestnanca na sociálne poistenie je teda 9,4 % z jeho hrubej mzdy. Zamestnávateľ na sociálne poistenie odvádza 25,2 % z hrubej mzdy zamestnanca.
Zamestnanec má hrubú mzdu 900 eur mesačne. Z jeho mzdy mu budú v súvislosti z odvodmi na sociálne poistenie zrazených 12,60 eurna nemocenské poistenie, 36 eur na starobné poistenie, 27 eur na invalidné poistenie a 9 eur na poistenie v nezamestnanosti. Spolu budú teda odvody na sociálne poistenie predstavovať 84,60 eur. Zamestnávateľ za neho odvedie spolu 226,80 eur.
V prípade zdravotného poistenia bude zamestnanec v roku 2025 odvádzať do zdravotnej poisťovne preddavky na zdravotné poistenie vo výške 4 % z hrubej mzdy a pokiaľ ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím vo výške 2 % z hrubej mzdy. Zamestnávateľ bude na zdravotné poistenie odvádzať 11 % zamestnancovi bez zdravotného postihnutia a 5,5 % zamestnancovi so zdravotným postihnutím.
Iné zákonné zrážky
Uvedené zrážky sa súhrnne nazývajú prednostné a zamestnávateľ ich musí zraziť ako prvé. Následne môže pristúpiť k iným zákonným zrážkami, ktorými sú napríklad preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť v prípade, že neboli splnené podmienky na priznanie takejto mzdy. Ďalej sem spadajú sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom, teda exekučné zrážky. Zrážky môžu zahŕňať aj peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov.
Do tejto skupiny patria aj neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia, resp. ich preddavky, ako aj štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k týmto dávkam. Týka sa to aj peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť.
Medzi ďalšie prípady patrí nevyúčtovaný preddavok na cestovné náhrady, ako aj náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol. Rovnako sem patrí aj náhrada mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol, a napokon aj nevyúčtované preddavky na príspevok zamestnávateľa na stravovanie alebo na účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie.
